S akým pozdravom

sa na svojich cyklopotulkách stretávate najčastejšie? Nie je to vôbec novinka, že tu u nás, na Eurovelo 6, sa pri bicyklovaní stretávame s množstvom cyklistov z cudziny. Je ich poznať zďaleka podľa toho, akí sú nabalení. Len máloktorý prejde popri vás bez toho, aby nepozdravil. Preto hááj, halóó, či hellou, často aj krisgot (Grüß Gott), ako ho ja počujem v mojich ušiach, nie je vôbec ojedinelé.

Do polí a vinohradov

za obcou Berg smeruje rakúska cyklotrasa Hundsheimer-Berge-Tour. Najprv som sa však k nej musela dostať po Eurovelo 6. To je tá trasa, ktorá vedie po bratislavskej dunajskej hrádzi. Kúsok za hraničným prechodom Petržalka/Berg som prešla na druhú stranu frekventovanej cesty a ďalej som pokračovala do obce Berg. Časté cyklistické značenie nedovolí nikomu zablúdiť.

Začiatkom tohto týždňa

som si pomyslela, že je to už veľmi dávno, čo som bola naposledy v Rajke. Mala som na mysli obec Rajku, nielen moje obľúbené miesto pri jednom z dunajských ramien, nachádzajúce sa v blízkosti cesty vedúcej do dediny. Preto som tam v dopoludňajších hodinách teda zamierila.

Pri hraničnej tabuli som nezišla z hrádze dolu, ale som pokračovala ďalej. Už nie ďaleko. Miesto je vzdialené od hraníc len niekoľko stoviek metrov. 

Už je to viac ako mesiac

čo som tu napísala posledné riadky a zverejnila fotografie z bicyklovania. Príšerne rýchlo ten čas letí! Áno, ja viem, že sa opakujem, ale je to tak. Je niekto iného názoru?

Mrkla som teda do mojej aplikácie, ktorá mi zaznamenáva cyklovychádzky, ale aj tie na pešo, aby som si pripomenula, kde som sa bola počas mesiaca júl bicyklovať. Nuž, veľa som toho nenapozerala... Vlastne túto sezónu znova nič výnimočné 🙁

Konečne ju mám!

Koho? Prosím pekne, ďaľšiu sochu do zbierky. Sochu Jana Nepomuckého, ktorých je na Slovensku, v Čechách, v Rakúsku, aj v Maďarsku strašne veľa. Tá, ktorú som si včera vybrala za cieľ mojej cesty, sa nachádza v rakúskom kúpeľnom mestečku Bad Deutsch Altenburg.

Mestečko bolo doteraz už mnohokrát cieľom môjho cyklovýletu, ale o tom, že je tam aj socha Nepomuckého, som sa dozvedela len pred krátkym časom. V bočnej uličke od miesta, ktorým som prechádzala a ktoré som si fotila viackrát. Nikdy mi nenapadlo do nej vojsť. Vlastne aj teraz som vošla len po sochu a most, vedľa ktorého stojí.

Ľudia sme rôzni

Jednému vyhovuje to, inému za ono, jeden má taký názor, druhý onaký. Veď ako by to na tomto svete vyzeralo, keby sme sa správali všetci rovnako. Zaujímavé by to určite nebolo.

Prečo začínam na tomto blogu tak nezvyčajne? Dnešnými riadkami chcem ešte nadviazať na môj predošlý príspevok o tom, ako sa mi pokazila podperná noha na bicykli. Ten článok som dala zdieľať v jednej facebookovej skupine, v ktorej sa zgrupujú ľudia so záujmom o bicyklovanie. Jedni mi poradili, aký stojan si mám kúpiť, iní mi dokonca navrhli aj to, aby som išla spomínanú vec reklamovať, ďalší sa vyjadrili v tom zmysle, že stojan nepotrebujem, lebo je to zbytočnosť. To si práve nemyslím, lebo keby som ho nepotrebovala a nevyužívala, tak by som doteraz nekupovala už tri stojany na tento súčasný bicykel a mala som ho aj na tom predošlom. Proste som naň zvyknutá.

Necelých 1600 kilometrov

som urobila od vtedy, čo som mala bicykel v servise. Vymenili mi vtedy nielen nový plášť na zadnom kolese, ale aj reťaz, novú radiacu a brzdovú páku, zvonček a naposledy aj nový stojan. Práve ten posledne menovaný komponent z môjho bicykla už potrebujem znovu vymeniť.

• Skoro desaťročný Kellys už dožíva?

Horúce leto je tu

Horúčavy sú tu už dlhšie, nielen od toho 21. júna, kedy bol deň letného slnovratu. Ako to súvisí s bicyklovaním? Pre mňa dosť. Je to totiž dôvod, prečo sa zase nebicyklujem. Môj organizmus mi v posledných rokoch naznačil, že sa mu bicyklovanie v horúčavách vôbec nepáči. Hlavne moja hlava s tmavou hustou pokrývkou dala o sebe vedieť, že by bola radšej niekde v tieni a nie na slnku. Tak ju teda počúvam. Nikdy by som si nebola pomyslela, že ja, ktorá som bola úplne šialená za slnkom, sa mu raz budem vyhýbať.

Prvé dve júnové cyklojazdy

Aj začiatkom júna som začala písať ďalší článok s nadpisom Prvojúnový okruh, no ani tento som  nedopísala a nezverejnila. Dnes to teda spojím s ďalšou júnovou jazdou.

Plánovaný titulok druhého článku už jasne naznačuje, že moja ďalšia cyklotúra sa uskutočnila prvého júna. Pôvodne som išla iba na hrádzu, aby som nazbierala jednu liečivú rastlinku. Chybu som však urobila v o chvíli, kedy som si vybrala smer Berg. Už ako som prišla k Mostu Apollo, začala som mať obavy, že idem zbytočne. Hrádza bola pokosená.

Máj mi ubehol za oknami vlaku

Ešte niekedy koncom mája som začala písať článok s nadpisom Májová päťdesiatka, kde som stihla napísať len toto: Keby som písala o prejdených peších kilometroch, povedzme si, to by nebolo až tak málo. Ale toto číslo sú moje cyklistické kilometre! Ak by ste sa ma však spýtali na hodiny a kilometre, ktoré som v máji presedela vo vlaku, to by už bolo iné číslo. A to je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo som v máji skoro vôbec nebicyklovala. Keď som bola doma, tak mi nevyhovovalo počasie. S vetrom sa mi nechcelo naháňať opreteky.