som sa bola v pondelok bicyklovať v Jarovskej bažantnici. S priateľkou J sme sa dohodli na stretnutí pri neďalekom bufete na hrádzi. Keď som tam presne na minútu prišla, J si už fúkala kolesá svojho bicykla. Veľmi sa jej nedarilo, nechala to teda tak, že vyskúša, či to bicykel dá aj tak. Bol by dal, ale nastal druhý problém. Podporná noha bicykla jej zavadzala do zadného kolesa natoľko, že to vydávalo nepríjemné zvuky a určite to aj brzdilo rýchlosť bicykla. Pokúšali sme sa tú nohu trošku uvoľniť, ale bez náradia, ktoré nenosí ani jedna z nás, to nešlo. Je to veľká chyba, lebo som sa zase presvedčila, že môžete mať akýkoľvek problém s bicyklom, nenájde sa chlap, ktorý by zastavil a aspoň poradil. Jasné, veď dvadsiatku sme mali už veľmi dávno, J ešte dávnejšie ako ja 😔
Nakoniec sme ju pripevnili gumičkou, ktorou som zase ja mala pripevnenú veľkú fľašu vody v držiaku na fľašku. Malé cyklistické fľašky nenosievam preto, lebo sú objemom malé a pitie z nich mi je dosť proti srsti. Ocucávať zaprášenú fľašu pri pití sa mi vôbec nechce. Fľaša putovala do ruksaku a pokračovali sme v jazde.
No a len čo sme prišli k miestu, kde sa dá prejsť na poľnú cestičku k Bažantnici, nastal ďalší problém. Zabudla som, že už keď som tade išla naposledy, bol hotový kruháč medzi Slnečnicami a Petržalkou. Lenže vtedy sme s M prišli ku kruháču nie z hrádze, ale z chodníka popri ceste. Tým pádom bol náš pobyt na kruhovom objazde oveľa kratší. Teraz sme museli vojsť ihneď do vnútorného kruhu, pretože ten pravý, teda vonkajší, bol zároveň hneď odbočovací. Pri tej frekvencii áut, ktorá je na tejto ceste, to nebolo vôbec ľahké. Ja som prešla prvá, J až o chvíľu po mne, ale zvládli sme to. Potom sme sa museli na cestičke, kde predtým prešiel raz za mesiac maximálne nejaký traktor, ktorý pracoval na poli, vyhýbať nákladným autám. Keď sme zastavili a stiahli sa na okraj cesty, vznikla aj prvá fotografia z tohto pondelkového cyklovýjazdu.
 |
| Pohľad na túto novú časť Petržalky som už na blogu mala. Mám obavy, že čochvíľa sa bude stavať aj v Bažantnici. |
Našťastie, po prejdení železničnej trate sme až po Bažantnicu nikoho nestretli.
Vybrali sme si jednu z cestičiek, ktoré križujú Bažantnicu a ňou sme sa dostali až k barokovému kamennému mostu.
Cestou nám nad hlavami viseli plody klokoča, lesík by sa pokojne mohol volať aj klokočový 😊
Chodníkom cez húštinu sme sa dostali na opačný koniec Bažantnice. Tam upozorňuje návštevníkov tabuľa, že miesto je chránený areál.
V tieni agátov a iných stromov sme pokračovali do Kittsee.
Ešte jeden spätný pohľad na Bažantnicu.
Obec Kittse sme však obišli iba jej krajom. Existuje tam totiž cesta, ktorá nie je oficiálnym cyklochodníkom. Ním sa dá dostať na Kopčiansku ulicu, teda na začiatok nielen Slovenskej republiky, ale aj Bratislavy.
V ten deň som zverejnila jednu fotografiu z tohto bicyklovania aj na mojom inom blogu
Okruh meral necelých 21 km.
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára