sobota 28. októbra 2017

Jarovská bažantnica a malé zamyslenie

Dnes nebudem písať o tom, že som sa bola bicyklovať v Jarovskej bažantnici, ale toto miesto na rozhraní Bratislavy a Kittsee je to, o ktorom som dnes našla článok na jednom rakúskom blogu. Na blog som prišla náhodou, lebo som sa po dlhom čase pozrela na štatistiku môjho iného blogu Farebný svet. To je blog,  na ktorom už nič nové neprispievam, pretože som vyčerpala jeho free mediálny priestor. Mohla by som v ňom pokračovať naďalej, už však nie zadarmo, ale musela by som si ďalší mediálny priestor kúpiť a to sa mi nechce.

streda 18. októbra 2017

Babie leto na bicykli

Počas posledných dní zamestnáva moje ruky okrem držania kormidiel bicykla aj odstraňovanie pavučín z tváre a z iných častí tela. Prišlo toľko očakávané babie leto! Nádherné jesenné počasie láka vyjsť von. Nielen peši, aj na bicykli. Keďže je tých krás okolo nás veľa, len málokedy sa dostanem do cieľa môjho plánovaného výletu. Zvyknem sa síce vracať domov po niekoľkých hodinách, ale strávených len v blízkom okolí. Nevadí. Vonku sa cítim dobre a je mi to úplne jedno, či urobím štyridsať, alebo len desať kilometrov.

nedeľa 8. októbra 2017

Na Čunovských jazerách

Cestičkou, na ktorej som videla srnku, som sa vybrala ďalej smerom na Čunovo. Jazerá v Čunove sú od parku v Rusovciach vzdialené ani nie dva kilometre. Cesta k nim vedie chráneným lesom a sú považované za najkrajšie jazerá na území Bratislavy. Vybrala som sa však takým chodníkom, ktorý ma zaviedol na stavenisko rodinných domov a tam ma dosť šokovalo, pokiaľ si až ľudia ohradili svoje pozemky. Čudujem sa tomu, prečo, keď parcelovali toto územie na výstavbu rodinných domov, nerozparcelovali aj Rusovský  park. Konečne by sa oň niekto začal starať. Mala som obavy, či sa  na mňa neoborí niekto, lebo som vstúpila na privátnu cestu. Našťastie, nikoho som na tom krátkom úseku nestretla. Bojím sa čias, kedy už bude všetko privátne, oplotené a nebude kam chodiť.

sobota 7. októbra 2017

Nádherné jesenné počasie

prvých októbrových dní som využila na bicyklovanie. Azúrovú oblohu narúšali biele obláčiky. Povedala som si, že to sa budú fajn fotiť odrazy. Preto som s nabitými baterkami vo fotoaparáte namierila k vode. Nie k tečúcej, ale stojatej. Najprv k jazeru v Rusovciach a po dlhšom zastavení v rusovskom parku som sa cez lesík vybrala aj k jazerám v Čunove. Pri tejto trase už nemám čo veľmi opisovať, lebo som ňou prešla nespočetne veľakrát. Áno, je pravda, že zakaždým je príroda iná, zakaždým ma tiež niečo nové upúta. Aj na tomto blogu som už tieto miesta viackrát spomínala.

streda 4. októbra 2017

Posledné dva septembrové dni

Minulotýždňové dvestotridsať kilometrové nečinné sedenie vo vlaku v jeden deň, na ďalší zase skoro dvesto kilometrov v autobuse, som v posledných dvoch dňoch septembra zamenila za iný spôsob sedenia spojeného trošku aj s pohybom. Na bicykli.

V piatok som si urobila moje obľúbené "kolečko" Petržalka - Berg - Kittsee - Petržalka. To je približne dvadsaťštyri kilometrov.

utorok 3. októbra 2017

Do toho, do toho

nebojte sa nikoho!

Musela som zastaviť, vybrať fotoaparát a odfotiť si to. Ja, idúc po hrádzi, som videla a počula tieto škôlkárske detičky zo Slnečníc. Stáli pri zvodidlách na spodnej ceste, ktorá vedie súbežne s hrádzou. Takýmto pokrikom povzbudzovali všetkých cyklistov, ktorí išli popri nich 🙂

September je fuč

a ja som sa až na jedno bicyklovanie nevzdialila z katastrálneho územia Bratislavy. (Pôvodný nadpis článku bol September je pomaly fuč, lenže som ho do konca mesiaca nestihla dokončiť a zverejniť.) Tak rada by som sa bola vzdialila a išla aj niekde ďalej tam, kde to ešte nepoznám. Samej sa mi nechcelo a na miesto, kde ma to v poslednom čase veľmi láka, tam sa sama radšej nepúšťam. Chcela by som totiž preskúmať trasu, ktorou by som sa dostala do Svätého Jura. Nie však po cestách s autami, ale po cyklistických cestičkách. Z Petržalky cez Vlčie hrdlo do Vrakune, poza letisko a ďalej neviem. Túto sezónu už určite nenájdem nikoho, koho by som na túto trasu so mnou nahovorila.

streda 6. septembra 2017

Vo Vlčom hrdle už neblúdim

Musím sa pousmiať, keď si spomeniem na obdobie, kedy som sa nedokázala vyznať na druhej strane Dunaja, presne oproti miestu, kde žijem, teda vo Vlčom hrdle. Na ľavý breh Dunaja sa  chodievam podstatne menej bicyklovať, ako na pravý. Na pravom bývam, takže nemusím prechádzať žiadnym mostom. No občas sa predsa len aj na ľavý breh vyberiem. Aj naposledy som sa bola bicyklovať práve tam.

štvrtok 24. augusta 2017

S akým pozdravom

sa na svojich cyklopotulkách stretávate najčastejšie? Nie je to vôbec novinka, že tu u nás, na Eurovelo 6, sa pri bicyklovaní stretávame s množstvom cyklistov z cudziny. Je ich poznať zďaleka podľa toho, akí sú nabalení. Len máloktorý prejde popri vás bez toho, aby nepozdravil. Preto hááj, halóó, či hellou, často aj krisgot (Grüß Gott), ako ho ja počujem v mojich ušiach, nie je vôbec ojedinelé.

streda 23. augusta 2017

Do polí a vinohradov

za obcou Berg smeruje rakúska cyklotrasa Hundsheimer-Berge-Tour. Najprv som sa však k nej musela dostať po Eurovelo 6. To je tá trasa, ktorá vedie po bratislavskej dunajskej hrádzi. Kúsok za hraničným prechodom Petržalka/Berg som prešla na druhú stranu frekventovanej cesty a ďalej som pokračovala do obce Berg. Časté cyklistické značenie nedovolí nikomu zablúdiť.

štvrtok 10. augusta 2017

Začiatkom tohto týždňa

som si pomyslela, že je to už veľmi dávno, čo som bola naposledy v Rajke. Mala som na mysli obec Rajku, nielen moje obľúbené miesto pri jednom z dunajských ramien, nachádzajúce sa v blízkosti cesty vedúcej do dediny. Preto som tam v dopoludňajších hodinách teda zamierila.

Pri hraničnej tabuli som nezišla z hrádze dolu, ale som pokračovala ďalej. Už nie ďaleko. Miesto je vzdialené od hraníc len niekoľko stoviek metrov. 

utorok 8. augusta 2017

Už je to viac ako mesiac

čo som tu napísala posledné riadky a zverejnila fotografie z bicyklovania. Príšerne rýchlo ten čas letí! Áno, ja viem, že sa opakujem, ale je to tak. Je niekto iného názoru?

Mrkla som teda do mojej aplikácie, ktorá mi zaznamenáva cyklovychádzky, ale aj tie na pešo, aby som si pripomenula, kde som sa bola počas mesiaca júl bicyklovať. Nuž, veľa som toho nenapozerala... Vlastne túto sezónu znova nič výnimočné 🙁

štvrtok 6. júla 2017

Konečne ju mám!

Koho? Prosím pekne, ďaľšiu sochu do zbierky. Sochu Jana Nepomuckého, ktorých je na Slovensku, v Čechách, v Rakúsku, aj v Maďarsku strašne veľa. Tá, ktorú som si včera vybrala za cieľ mojej cesty, sa nachádza v rakúskom kúpeľnom mestečku Bad Deutsch Altenburg.

Mestečko bolo doteraz už mnohokrát cieľom môjho cyklovýletu, ale o tom, že je tam aj socha Nepomuckého, som sa dozvedela len pred krátkym časom. V bočnej uličke od miesta, ktorým som prechádzala a ktoré som si fotila viackrát. Nikdy mi nenapadlo do nej vojsť. Vlastne aj teraz som vošla len po sochu a most, vedľa ktorého stojí.

streda 5. júla 2017

Ľudia sme rôzni

Jednému vyhovuje to, inému za ono, jeden má taký názor, druhý onaký. Veď ako by to na tomto svete vyzeralo, keby sme sa správali všetci rovnako. Zaujímavé by to určite nebolo.

Prečo začínam na tomto blogu tak nezvyčajne? Dnešnými riadkami chcem ešte nadviazať na môj predošlý príspevok o tom, ako sa mi pokazila podperná noha na bicykli. Ten článok som dala zdieľať v jednej facebookovej skupine, v ktorej sa zgrupujú ľudia so záujmom o bicyklovanie. Jedni mi poradili, aký stojan si mám kúpiť, iní mi dokonca navrhli aj to, aby som išla spomínanú vec reklamovať, ďalší sa vyjadrili v tom zmysle, že stojan nepotrebujem, lebo je to zbytočnosť. To si práve nemyslím, lebo keby som ho nepotrebovala a nevyužívala, tak by som doteraz nekupovala už tri stojany na tento súčasný bicykel a mala som ho aj na tom predošlom. Proste som naň zvyknutá.

pondelok 3. júla 2017

Necelých 1600 kilometrov

som urobila od vtedy, čo som mala bicykel v servise. Vymenili mi vtedy nielen nový plášť na zadnom kolese, ale aj reťaz, novú radiacu a brzdovú páku, zvonček a naposledy aj nový stojan. Práve ten posledne menovaný komponent z môjho bicykla už potrebujem znovu vymeniť.

utorok 27. júna 2017

Horúce leto je tu

Horúčavy sú tu už dlhšie, nielen od toho 21. júna, kedy bol deň letného slnovratu. Ako to súvisí s bicyklovaním? Pre mňa dosť. Je to totiž dôvod, prečo sa zase nebicyklujem. Môj organizmus mi v posledných rokoch naznačil, že sa mu bicyklovanie v horúčavách vôbec nepáči. Hlavne moja hlava s tmavou hustou pokrývkou dala o sebe vedieť, že by bola radšej niekde v tieni a nie na slnku. Tak ju teda počúvam. Nikdy by som si nebola pomyslela, že ja, ktorá som bola úplne šialená za slnkom, sa mu raz budem vyhýbať.

nedeľa 11. júna 2017

Prvé dve júnové cyklojazdy

Aj začiatkom júna som začala písať ďalší článok s nadpisom Prvojúnový okruh, no ani tento som  nedopísala a nezverejnila. Dnes to teda spojím s ďalšou júnovou jazdou.

Plánovaný titulok druhého článku už jasne naznačuje, že moja ďalšia cyklotúra sa uskutočnila prvého júna. Pôvodne som išla iba na hrádzu, aby som nazbierala jednu liečivú rastlinku. Chybu som však urobila v o chvíli, kedy som si vybrala smer Berg. Už ako som prišla k Mostu Apollo, začala som mať obavy, že idem zbytočne. Hrádza bola pokosená.

sobota 10. júna 2017

Máj mi ubehol za oknami vlaku

Ešte niekedy koncom mája som začala písať článok s nadpisom Májová päťdesiatka, kde som stihla napísať len toto: Keby som písala o prejdených peších kilometroch, povedzme si, to by nebolo až tak málo. Ale toto číslo sú moje cyklistické kilometre! Ak by ste sa ma však spýtali na hodiny a kilometre, ktoré som v máji presedela vo vlaku, to by už bolo iné číslo. A to je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo som v máji skoro vôbec nebicyklovala. Keď som bola doma, tak mi nevyhovovalo počasie. S vetrom sa mi nechcelo naháňať opreteky.

nedeľa 7. mája 2017

To sa mi doteraz ešte nikdy nestalo

aby moje lýtko chytil do zubov cudzí pes! Vlastného nemám, takže iný ani  neprichádza do úvahy.

Keď chodím na prechádzky do prírody peši, či na bicykli, stretávam množstvo ľudí so psami. Mnohí ich majú na voľno pustených, niektorí, to sú však len malé výnimky, ich majú na vôdzke. Aj včerajší deň nevybočoval ničím z "normálu" až do chvíle, kedy som už kráčala smerom domov. 

Prechádzala som lesným chodníkom približne v miestach bufetu za Prístavným mostom,

sobota 18. marca 2017

Nezabudli sme to ešte!

Aj ja, aj bicykel. Vieme sa ešte bicyklovať. Tento týždeň som ho konečne vytiahla von. Celých stoštyridsaťštyri dní čakal môj Kellys na chvíľu, kedy ho osedlám a prejdem sa na ňom.

Už dva dni predtým čakal s nafúkanými kolesami. Nebola som ďaleko, lebo som sa vybrala v čase pred nedovareným obedom. Ale bolo fajn.

Mám obavy, že na také poriadne bicyklovanie ešte tak skoro nepríde.