Proti vetru

som sa predvčerom dopoludnia vybrala bicyklovať na dunajskú hrádzu. Doma, pozrúc sa von oknom, to ani tak hrozne nevyzeralo, no keď som vyšla na otvorené priestranstvo, sranda to nebola. Ale keďže som sa nemala kam ponáhľať, svojím pohodovým tempom som prerážala vietor a pokračovala v bicyklovaní. Časté zastávky nielen na fotenie, ale aj na zbieranie bylín, mi dodávali sily do ďalších metrov. Vedela som presne cieľ mojej cesty, preto som si povedala, že aspoň potiaľ zájsť musím. Už keď som bola skoro na mieste, oslovil ma oproti idúci pán, že vráťte sa, aj ja som to vzdal. Odpovedala som mu, že o chvíľu tak urobím tiež.

Vôbec sa tomu nečudujem

Čomu? No predsa tomu, že na blog skoro nikto nechodí. Nemá dôvod. Ja nebicyklujem, teda nemám ani o čom písať. Keď mám chvíľu čas, tak si robím aspoň poriadok v mobile a v počítači, kde mám aj záznamy doterajších trás za niekoľko rokov. A práve pri takomto prezeraní som sa pýtala sama seba, či používam tú najlepšiu aplikáciu na zaznamenávanie mojich pohybových aktivít.