štvrtok 17. októbra 2019

Proti vetru


som sa predvčerom dopoludnia vybrala bicyklovať na dunajskú hrádzu. Doma, pozrúc sa von oknom, to ani tak hrozne nevyzeralo, no keď som vyšla na otvorené priestranstvo, sranda to nebola. Ale keďže som sa nemala kam ponáhľať, svojím pohodovým tempom som prerážala vietor a pokračovala v bicyklovaní. Časté zastávky nielen na fotenie, ale aj na zbieranie bylín, mi dodávali sily do ďalších metrov. Vedela som presne cieľ mojej cesty, preto som si povedala, že aspoň potiaľ zájsť musím. Už keď som bola skoro na mieste, oslovil ma oproti idúci pán, že vráťte sa, aj ja som to vzdal. Odpovedala som mu, že o chvíľu tak urobím tiež.

nedeľa 6. októbra 2019

Vôbec sa tomu nečudujem


Čomu? No predsa tomu, že na blog skoro nikto nechodí. Nemá dôvod. Ja nebicyklujem, teda nemám ani o čom písať. Keď mám chvíľu čas, tak si robím aspoň poriadok v mobile a v počítači, kde mám aj záznamy doterajších trás za niekoľko rokov. A práve pri takomto prezeraní som sa pýtala sama seba, či používam tú najlepšiu aplikáciu na zaznamenávanie mojich pohybových aktivít.

nedeľa 15. septembra 2019

Po koniec mesta, V. bratislavského okresu a Bratislavského kraja


V piatok ráno som riešila vážnu dilemu. Ísť po dvoch týždňoch znovu k lekárke s neustále boľavou nohou, alebo ísť nohu "rehabilitovať" na bicykli. Vybrala som si tú druhú možnosť. Smer, ktorým som sa vybrala, mal dva dôvody. Počas tohto týždňa som prechádzala v aute po moste ponad vodné dielo v Čunove a vtedy som si uvedomila, že veď ja som túto sezónu nebola ani raz bicyklovať týmto smerom. Druhým dôvodom bola ranná návšteva mnou občas navštevovaného českého blogu, v ktorom blogerka v jednom z posledných článkov písala o návšteve Danubiany.  O tom, čo ma v ňom mierne "nadvihlo", napíšem neskôr. Rozhodla som sa teda, že sa vyberiem na Vodné dielo v Čunove.

nedeľa 18. augusta 2019

Bicyklom ku kanoistickému areálu


Dnes bola vonku zase horúčava, absolútne ma tam nelákalo ísť. Po nedeľnom obede som si trošku zdriemla pri telke a potom som sa rozhodla, že opíšem včerajšiu malú popoludňajšiu cyklistiku. Keďže bolo podobne teplo, no o niečo menej, ako dnes, dlho som po hrádzi, kde na človeka svieti slnko a nie je žiaden tieň, nevydržala. Rozhodla som sa, že pri najbližšej možnosti zídem z hrádze dole medzi stromy. 

pondelok 15. júla 2019

Konečne ďalej ako len do Edelstalu


Trvalo zase viac ako týždeň, čo som sa rozhodla znovu bicyklovať. Ďalšiu júlovú cyklotúru som si naplánovala po rakúskych cestách a cyklocestičkách. Vybrala som sa zase tým istým smerom ako pri poslednej cyklistike. Kúsok pred Mostom Apollo som si urobila fotku a predsavzala som si, že ďalšie fotenie bude až na rakúskom území. Keď som prechádzala popri divadle Aréna, pozdravil ma nejaký muž zo skupinky cyklistov. Až vtedy som si všimla, že  v skupinke cyklistov stojí aj môj spodný sused, ktorý sa so skupinou tiež chystal niekde do Rakúska. 

nedeľa 14. júla 2019

Prvá júlová len kúsok za Lafranconi


Mierne rozbehnutá, presnejšie napísané rozbicyklovaná, som sa aj na tretí deň, čo už bolo prvého júla, vybrala ráno o pol ôsmej zase bicyklovať. Tentoraz som išla opačným smerom ako v predošlých dňoch, teda smer Most SNP a ďalej. Nemala som stanovený presný cieľ, takže mi bolo jedno, ako dlho sa zdržiavam fotením a kde si poviem, že dosť, vraciam sa späť.

Prvé dlhšie zastavenie bolo pri Dunaji, v areáli Magio pláže. Hoci nie som s týmto zariadením vôbec vnútorne stotožnená, nezvyknem ho navštevovať, v to prvojúlové teplé ráno som túto možnosť využila. Vybrala som si jedno z lehátok a chvíľu som vnímala rannú atmosféru, ktorá  mi ponúkala výhľad na Dunaj a na druhom brehu na hrad a Staré mesto.

sobota 13. júla 2019

Obzretie sa za júnom


Ahojte čitatelia!

Do dnešného príspevku by som rada zahrnula moje celojúnové bicyklovanie. Pohodlne sa usaďte a čítajte. Nebojte sa však, na to, že chcem opísať jeden celý mesiac, nebude toho príliš veľa.

Celý jún skoro nič. Horúčavy, ktoré udreli, mi nedovoľovali činiť sa v mojej záľube bicyklovať. Alebo to už mojou záľubou nie je? Vyzerá to tak, že mám milión výhovoriek, prečo nebicyklujem.   Bicykel odpočíval a ja tiež.  Schovaná doma, na oknách stiahnuté žalúzie, v noci sa nedalo spávať. Nechápem, ako som mohla kedysi milovať horúce leto a vo vysokých teplotách ešte aj vysadnúť na bicykel a hnať sa niekoľko kilometrov za vodou. Za celý tohoročný jún som sadla na bicykel len štyrikrát.

nedeľa 26. mája 2019

Včera sa mi do vône agátov miešal aj iný odor


To, že už roky túžim ísť na jarnú čerešňovú túru do Burgenlandu, som tu už spomínala. Zatiaľ mi to, bohužiaľ, ešte ani raz nevyšlo. Vždy ma jar zaskočí nepripravenú a nenatrénovanú, preto som túto túru nikdy nemohla zrealizovať. A ďalším problémom je aj to, že som na ňu nikdy nenašla žiadneho  parťáka.

Preto si nezrealizovanú čerešňovú cestu vynahrádzam bicyklovaním v čase, kedy kvitnú iné stromy. A tými sú teraz napríklad aj agáty. Niektoré stromy sú tak obsypané bielymi kvetmi, že vyzerajú ako nevesty. Je to nádhera. Zaujímavé je, že tak málo včiel je na nich vidieť aj počuť. Človek by očakával samý bzukot, no nie je to tak.

streda 22. mája 2019

Voňavá májová päťdesiatka


V máji sa vám hlásim prvý raz. Celkovo je moje tohoročné bicyklovanie jedna veľká katastrofa. Odkedy som sa tejto aktivite začala venovať intenzívnejšie, tak málo som asi ešte nikdy nebicyklovala. Súčtom kilometrov som včerajšou prvou májovou cyklistikou nakoniec aj tak tromfla tri aprílové.  Včera to bolo znovu cez Biskupické lesy a cieľom bola malá kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Dunajskej Lužnej.

Až po bufet Mini Vyza sme išli po hrádzi. Tu sme však zišli dole do lesa a pokračovali sme po modrej turistickej značke von z Bratislavy. Kým som si ja fotila lúku s margarétami, M mi dofúkal kolesá na bicykli a odtiaľ sa mi pokračovalo oveľa lepšie.

pondelok 29. apríla 2019

Z Vlčieho hrdla cez Micherovu zátoku


Minulý týždeň som sa vybrala po orgován. Z jeho kvietkov som chcela po prvý raz vyskúšať recept na orgovánový sirup. Vedela som o jednom mieste (s pomocným pripomenutím M, ktorý sa mi zároveň ponúkol, že ma na zber kvetov doprovodí), že voľne rastúce orgovány nájdem popri záhradách vo Vlčom hrdle. Bolo rozhodnuté, ktorým smerom sa vydám na mojom ďalšom tohoročnom cyklistickom tréningu. Tých niečo cez 20 km nemôžem totiž nazvať nijako ináč, len tréningom.

Pôvodne som si myslela, že nazbieram zopár kvetov a  poberiem sa s nimi naspäť domov. Keďže bolo  vonku celkom príjemne, povedali sme si s M, že domov ešte nejdeme. Na tejto strane Dunaja som oveľa menej často, ako na tej petržalskej a keď som tam už bola, chcela som sa pozrieť, ako to tam vyzerá. Aj tam sa totiž buduje. Všetky novinky súvisia s výstavbou prístupových ciest pre najnovší bratislavský most.

pondelok 22. apríla 2019

Desať rokov


cyklistických zápiskov najprv na WordPresse, teraz na Blogspote utieklo  ako voda v Dunaji.

Ako to bolo NA ZAČIATKU

Na Kellys šedej farby mi zostali už len spomienky, fotografie a zápisky na mojich blogoch.  Dnes sa už bicyklujem na Kellyse tyrkysovo-čiernej farby.



nedeľa 21. apríla 2019

Prvá tohoročná kombinovaná s vlakom


Túto cyklotúru som mala naplánovanú už minulé leto, ale akosi som sa k tomu nedostala, aby som ju aj zrealizovala. Tesne pred jej zrealizovaním som ju trošku upravila. Keďže nemám túto sezónu skoro nič najazdené, nohy ani zadok ešte poriadne netrénovali, skrátila som ju. Aj tak to bolo na mňa príliš 😌 Keď sme mali za sebou len necelých desať kilometrov, mne sa už zdalo, že sme prešli aspoň dvadsať.

No nech tú piatkovú túru popíšem pekne po poriadku.

nedeľa 14. apríla 2019

A je tu apríl


Čo apríl! Polovička apríla je preč. Prvú vetu tohto článku prepisujem v tomto momente už tretí raz. Začala som ho písať ešte v poslednej dekáde marca, ale ani na druhý pokus o týždeň neskôr, som článok nedokončila. Dúfam, že sa dnes dopracujem do zdarného konca a aj do zverejnenia článku.

Prvé tri jarné týždne máme za sebou. Počasie celkom cyklistom prialo. No i napriek tomu som po tom prvom pomotkaní  v blízkom okolí vytiahla bicykel iba dvakrát. Na častejšie bicyklovanie akosi nevyšlo, pretože som v marci zrealizovala dlho plánovaný menší výlet do Vysokých Tatier, samozrejme, že bez bicykla. Tam som tiež stretávala cyklistov aj na takých miestach, kam som ja vyšla zadýchaná aj bez bicykla. Keď som už bola z Tatier doma a v nedeľu pred týždňom som sa vybrala bicyklovať, od pondelka som sa zase liečila doma z prechladnutia. Po týždni, kedy som znovu vybehla von na bicykli, to zatiaľ na žiadne ochorenie nevyzerá. Našťastie!

piatok 8. marca 2019

Bicykel a cyklista v sochárskom umení


Umelecky znázornený bicykel s cyklistom nie je vôbec ojedinelou témou sochárov, či iných umelcov. Už som tu jeden príspevok zameraný na umenie mala, po dlhom čase prichádzam s ďalším. Osobne som sa so sochou, ktorej súčasťou je bicykel, stretla iba raz. Bolo to na minuloročnom poznávacom zájazde v Salzburgu. Chcela som sa pri tom bicykli vyfotiť aj ja, ale nebolo toho, kto by ma cvakol. Keď som oslovila zopár účastníkov z môjho zájazdu, tvárili sa, že mi nerozumejú, alebo ma nepočujú. Takže spoločnú fotku nemám.

pondelok 4. marca 2019

Dnešné prvé tohoročné pomotkanie

Už tu máme štvrtého marca, jar v neďalekých lesíkoch je v plnom rozpuku, tak som si povedala, že konečne nastal čas, aby som vytiahla bicykel. Našťastie, okolo obeda, keď som sa išla bicyklovať, nefúkal ešte taký vetrisko, aký fúka vonku teraz. Úplné bezvetrie nebolo, ale dalo sa.

Najprv som sa vybrala za M, lebo som si vypočítala, že by mal byť v práci. Prvé tri kilometre som prešla ako po tŕňoch, ale dúfala som, že sa mi všetky podobné veci ako tŕne vyhnú. Duše som mala veľmi mäkké, časť trasy som radšej prešla popri bicykli. Dofúkanie duší som zverila M a s nafúkanými kolesami to už bolo fajn.

pondelok 11. februára 2019

Zdravím vás, cyklisti!

Pred pár dňami som u jednej poslankyne nášho parlamentu čítala facebookový status, že sa teší na to, kedy konečne vybehne von na bicykli. Mnohí sa jej tam pochválili, že jazdia aj teraz v zime. Ja som sa vlani premohla aspoň raz, keď som v rámci akcie zimného týždňa na bicykli vybehla aspoň kúsok na hrádzu. Túto zimu som bicykel z chodby nevytiahla vôbec.

Môj bicykel odpočíva už od 14. októbra. Dosť dlho. V ten deň som sa bola pozrieť pri Malom Zemníku, lebo som chcela vidieť, ako to tam pri výstavbe nového mosta cez Dunaj vyzerá.