Čo apríl! Polovička apríla je preč. Prvú vetu tohto článku prepisujem v tomto momente už tretí raz. Začala som ho písať ešte v poslednej dekáde marca, ale ani na druhý pokus o týždeň neskôr, som článok nedokončila. Dúfam, že sa dnes dopracujem do zdarného konca a aj do zverejnenia článku.
Prvé tri jarné týždne máme za sebou. Počasie celkom cyklistom prialo. No i napriek tomu som po tom prvom pomotkaní v blízkom okolí vytiahla bicykel iba dvakrát. Na častejšie bicyklovanie akosi nevyšlo, pretože som v marci zrealizovala dlho plánovaný menší výlet do Vysokých Tatier, samozrejme, že bez bicykla. Tam som tiež stretávala cyklistov aj na takých miestach, kam som ja vyšla zadýchaná aj bez bicykla. Keď som už bola z Tatier doma a v nedeľu pred týždňom som sa vybrala bicyklovať, od pondelka som sa zase liečila doma z prechladnutia. Po týždni, kedy som znovu vybehla von na bicykli, to zatiaľ na žiadne ochorenie nevyzerá. Našťastie!
Prvé tri jarné týždne máme za sebou. Počasie celkom cyklistom prialo. No i napriek tomu som po tom prvom pomotkaní v blízkom okolí vytiahla bicykel iba dvakrát. Na častejšie bicyklovanie akosi nevyšlo, pretože som v marci zrealizovala dlho plánovaný menší výlet do Vysokých Tatier, samozrejme, že bez bicykla. Tam som tiež stretávala cyklistov aj na takých miestach, kam som ja vyšla zadýchaná aj bez bicykla. Keď som už bola z Tatier doma a v nedeľu pred týždňom som sa vybrala bicyklovať, od pondelka som sa zase liečila doma z prechladnutia. Po týždni, kedy som znovu vybehla von na bicykli, to zatiaľ na žiadne ochorenie nevyzerá. Našťastie!
 |
| Na chodníku nad Bilíkovou chatou. |
Za dvojicou bufetov pokračovala naša cesta popri hausbótoch až k Dunaju. Na hrádzu sme sa vrátili pri Poldri, no dlho sme po hrádzi nepokračovali. Zase sme odbočili do lužného lesa a cestou, ktorá vedie cez les, sme sa dostali k vtáčej rozhľadni. Škoda, že nebolo počasie predošlého dňa. Výhľad nebol podľa mojej predstavy.
 |
| Tu strávila Knajpa celú zimu. |
Po občerstvení v bufete Na obrátke sme pokračovali ďalej k maďarskej hranici. Tu sme na jednom mieste zase zišli dolu z hrádze a preskúmali sme terén, kde sme ešte nikdy neboli. Skonštatovala som, že ani na maďarskom území sa to nijako nelíši od toho, ako to vyzerá u nás. Množstvo plastových fliaš sa povaľovalo na brehu a aj v blízkom okolí dunajského ramena. M sa ma snažil presvedčiť, že to všetko priniesla voda. Až keď zbadal dosť čerstvo vyzerajúcu vyhodenú plechovicu od kukurice, uznal, že to tam nie je len vďaka naplaveniu. Rybári tam nechávajú po sebe rovnaký bordel, ako aj tí naši.
Naše ďalšie zastavenie bolo už na známom mieste. Prvá som ho objavila
ja a potom som tam zaviedla raz aj M. Schátrané domy sú vďačným
objektom na fotografovanie.
Dosť dlho sme sa tam zdržali fotením, preto som cestou domov plánované zastavenie v rusovskom parku zrušila. Už bolo málo svetla na fotenie, tak sme to ťahali rovno domov. Vlastne jednu zastávku sme si ešte urobili v bufete. V tom konkrétnom asi naposledy, lebo už dobre dávno nám na otázku, či majú Granát, odpovedajú, že nie. Kvôli nemu sme tam chodili. To pivo, ktoré nám predali naposledy, sa fakt veľmi piť nedalo.
V nedeľu o ďalší týždeň som sa vybrala na opačnú stranu. Smer Berg. Pred Mostom Lafranconi som ale odbočila na cestičku lužným lesom popri Dunaji. Na hrádzi som pociťovala trošku chlad na holé ruky, tam bolo oveľa príjemnejšie, aj ľudí tam bolo len zopár.
Pri orientačnej tabuli, ktorá oznamuje, že sa nachádzate v Pečnianskom lese, som úzkym vychodeným chodníčkom prešla niekoľko desiatok metrov na miesto, z ktorého som už viackrát zverejnila fotografiu na tomto blogu. Sú to dva hraničné kamene, jeden označený ako S a druhý s O. Cestičkou popri Dunaji som sa vydala ďalej. Pri jednej z odbočiek od Dunaja som vošla do lužného lesa a z neho som sa cestou popri ňom dostala až ku kruhovej križovatke pred Wolfsthalom. Tam som sa už obrátila na smer Bratislava.
Pri orientačnej tabuli, ktorá oznamuje, že sa nachádzate v Pečnianskom lese, som úzkym vychodeným chodníčkom prešla niekoľko desiatok metrov na miesto, z ktorého som už viackrát zverejnila fotografiu na tomto blogu. Sú to dva hraničné kamene, jeden označený ako S a druhý s O. Cestičkou popri Dunaji som sa vydala ďalej. Pri jednej z odbočiek od Dunaja som vošla do lužného lesa a z neho som sa cestou popri ňom dostala až ku kruhovej križovatke pred Wolfsthalom. Tam som sa už obrátila na smer Bratislava.
Tohoročný apríl je aj tým mesiacom, kedy som sa definitívne rozlúčila s dlhoročným spoločníkom, s mojím starším šedým Kellysom, podľa ktorého dostal tento blog meno. Keďže už od minulého leta jazdím na novom, dva bicykle mi doma na chodbe zavadzali. Toho starého, ešte schopného, bolo potrebné sa zbaviť. Včera som mu zamávala posledný raz, keď s ním syn vchádzal do výťahu a išiel ho odovzdať novej majiteľke. Nech jej ešte dlhý čas slúži!
Skôr, ako som dala inzerát na jeho predaj, bola som sa s ním ešte posledný raz previezť. Pri tej príležitosti som sa zastavila na čerpačke a nechala som mu nafúkať kolesá, Naposledy som ho ešte poriadne vyumývala.
ZBOHOM!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára