nedeľa 18. februára 2018

Cyklisti a chodci vs motoristi na dunajskej hrádzi


Nielen vodič motorového vozidla, ale aj chodec a cyklista sú účastníkmi cestnej premávky. Preto musia všetci spomínaní dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Na moje bicyklovanie využívam prednostne miesta, kde sú cyklistické cestičky. No sú situácie, kedy sa na cestu, hoci nerada, púšťam tiež.  Na Slovensku je totiž cyklistických cestičiek a chodníkov stále príliš málo. Len pred pár dňami som sa dozvedela, že aj na miesta, na ktoré chodievam najviac a kde si myslím, že som v bezpečí, chodievam len na vlastné riziko.

Je to dunajská hrádza. Je mi jasné, že prvotnou funkciou vodohospodárskej stavby, ktorou dunajská hrádza je, je zabezpečenie ochrany územia pred povodňami. Že si v Zásadách pohybu cyklistov a chodcov na vodohospodárskych objektoch prečítam aj to, že som tam vlastne na vlastné riziko, to som netušila. Žiadnu tabuľu, ktorá by informovala zúčastnených o pravidlách ich pohybu som nikde nevidela. Ani na jednom brehu Dunaja nič také nie je. Ak také tabule niekde sú, ja som nemala to šťastie vidieť ich.

Len sa potom pýtam, kto zo zodpovedných dovolil, aby bola dunajská hrádza = vodohospodárska stavba = miesto s pobytom na vlastné riziko vyhlásená ako cyklocesta medzinárodného významu označená ako EuroVelo 6. To teda vôbec nepochopím.


V Zásadách je zopár vecí, ktoré by mali vedieť všetci tí, ktorí sa radi na oba brehy Dunaja vyberajú pravidelne športovať, alebo len prechádzať. Najdôležitejším pravidlom je to, ktoré len málokto ovláda a mňa títo ľudia privádzajú do šialenstva. 

Pri pohybe cyklistov a chodcov platí pravidlo o pohybe po pravej strane, pričom za chodcov sa považujú aj ľudia pohybujúci sa na korčuliach, skejtborde alebo inom obdobnom vybavení.

***
Odpadky patria do koša, nie na zem, ani do vody! 

Vypichla som dva body, ktoré len málokto dodržiava. Mnohým športovcom nevadí, že si nesú so sebou plnú fľašku, či plechovku nápoja, no odniesť ju prázdnu, to je nad ich fyzické a mentálne sily. Bohužiaľ, tak to aj v okolí hrádze potom vyzerá. Nikdy týchto ľudí nepochopím.

Najkritickejším bodom je používanie hrádze majiteľmi motorových vozidiel. Niekedy mám pocit, že som na diaľnici a nie na vodohospodárskej stavbe, ktorá je súčasne využívaná ako cyklotrasa medzinárodného významu.

Ľuďom, medzi nich už musím zahrnúť aj cyklistov a iných športovcov, musím vytknúť ich sebecké správanie. Myslia si, že ísť na korčuliach stredom hrádze a rozhadzovať ešte pritom rukami na všetky strany, je právom každého inline korčuliara. Aj dvaja cyklisti idúci vedľa seba by si mali uvedomiť, že sú situácie, kedy ich chce niekto predbehnúť a oproti ide množstvo iných účastníkov. Trošku by sme mali myslieť aj na iných a nielen na seba.

Správajte sa ohľaduplne voči ostatným!


Nesprávne


Správne
Na tejto fotografii je vidieť chodcov, ktorí idú správne, ale aj takých, ktorí idú nesprávne.



sobota 17. februára 2018

Bufetov je na hrádzi dosť, ale pitná voda chýba

Sedela som raz pri jednom zo stolov bufetu kúsok od Prístavného mosta. Zaujatú do makro fotenia posledných jesenných kvietkov, ktoré som si natrhala na hrádzi, ma zrazu oslovil cyklista. Diaľkový. Bolo to zrejmé z jeho veľkého nákladu, ktorý si niesol na bicykli. Prichádzal od mesta, lepšie povedané zo smeru rakúskej hranice a išiel smerom  do Rusoviec. Neviem, akej bol národnosti, lebo jediné, čo povedal, bolo slovo "water". Veľkú nádej asi vkladal do bufetu, popri ktorom práve prechádzal Ten bol však v tom čase už mimo prevádzky. Hlavná cyklistická sezóna bola za nami.  Mne v tej chvíli nenapadlo nič iné, len mu odpovedať, že najbližší bufet je vzdialený cca päť kilometrov. Myslela som tým dvojicu bufetov pri Jarovskom ramene. Aj za neho dúfajúc, že aspoň jeden z nich bude otvorený.

piatok 9. februára 2018

Ako dopadol môj Winter Walk and Bike Week

Až dnes som sa dozvedela, že akcia, ktorá bola propagovaná na slovenskom facebooku na piatok pod názvom Do práce na bicykli v zime, bola vlastne celotýždňová akcia a zahŕňala nielen cestu do práce, ale aj zimné pešie prechádzky a bicyklovanie. O akcii som sa zmienila už aj na tomto blogu, takže  to, čo tomu predchádzalo, sa dozviete tam.

sobota 28. októbra 2017

Jarovská bažantnica a malé zamyslenie

Dnes nebudem písať o tom, že som sa bola bicyklovať v Jarovskej bažantnici, ale toto miesto na rozhraní Bratislavy a Kittsee je to, o ktorom som dnes našla článok na jednom rakúskom blogu. Na blog som prišla náhodou, lebo som sa po dlhom čase pozrela na štatistiku môjho iného blogu Farebný svet. To je blog,  na ktorom už nič nové neprispievam, pretože som vyčerpala jeho free mediálny priestor. Mohla by som v ňom pokračovať naďalej, už však nie zadarmo, ale musela by som si ďalší mediálny priestor kúpiť a to sa mi nechce.

streda 18. októbra 2017

Babie leto na bicykli

Počas posledných dní zamestnáva moje ruky okrem držania kormidiel bicykla aj odstraňovanie pavučín z tváre a z iných častí tela. Prišlo toľko očakávané babie leto! Nádherné jesenné počasie láka vyjsť von. Nielen peši, aj na bicykli. Keďže je tých krás okolo nás veľa, len málokedy sa dostanem do cieľa môjho plánovaného výletu. Zvyknem sa síce vracať domov po niekoľkých hodinách, ale strávených len v blízkom okolí. Nevadí. Vonku sa cítim dobre a je mi to úplne jedno, či urobím štyridsať, alebo len desať kilometrov.

nedeľa 8. októbra 2017

Na Čunovských jazerách

Cestičkou, na ktorej som videla srnku, som sa vybrala ďalej smerom na Čunovo. Jazerá v Čunove sú od parku v Rusovciach vzdialené ani nie dva kilometre. Cesta k nim vedie chráneným lesom a sú považované za najkrajšie jazerá na území Bratislavy. Vybrala som sa však takým chodníkom, ktorý ma zaviedol na stavenisko rodinných domov a tam ma dosť šokovalo, pokiaľ si až ľudia ohradili svoje pozemky. Čudujem sa tomu, prečo, keď parcelovali toto územie na výstavbu rodinných domov, nerozparcelovali aj Rusovský  park. Konečne by sa oň niekto začal starať. Mala som obavy, či sa  na mňa neoborí niekto, lebo som vstúpila na privátnu cestu. Našťastie, nikoho som na tom krátkom úseku nestretla. Bojím sa čias, kedy už bude všetko privátne, oplotené a nebude kam chodiť.

sobota 7. októbra 2017

Nádherné jesenné počasie

prvých októbrových dní som využila na bicyklovanie. Azúrovú oblohu narúšali biele obláčiky. Povedala som si, že to sa budú fajn fotiť odrazy. Preto som s nabitými baterkami vo fotoaparáte namierila k vode. Nie k tečúcej, ale stojatej. Najprv k jazeru v Rusovciach a po dlhšom zastavení v rusovskom parku som sa cez lesík vybrala aj k jazerám v Čunove. Pri tejto trase už nemám čo veľmi opisovať, lebo som ňou prešla nespočetne veľakrát. Áno, je pravda, že zakaždým je príroda iná, zakaždým ma tiež niečo nové upúta. Aj na tomto blogu som už tieto miesta viackrát spomínala.

streda 4. októbra 2017

Posledné dva septembrové dni

Minulotýždňové dvestotridsať kilometrové nečinné sedenie vo vlaku v jeden deň, na ďalší zase skoro dvesto kilometrov v autobuse, som v posledných dvoch dňoch septembra zamenila za iný spôsob sedenia spojeného trošku aj s pohybom. Na bicykli.

V piatok som si urobila moje obľúbené "kolečko" Petržalka - Berg - Kittsee - Petržalka. To je približne dvadsaťštyri kilometrov.

utorok 3. októbra 2017

Do toho, do toho

nebojte sa nikoho!

Musela som zastaviť, vybrať fotoaparát a odfotiť si to. Ja, idúc po hrádzi, som videla a počula tieto škôlkárske detičky zo Slnečníc. Stáli pri zvodidlách na spodnej ceste, ktorá vedie súbežne s hrádzou. Takýmto pokrikom povzbudzovali všetkých cyklistov, ktorí išli popri nich 🙂

September je fuč

a ja som sa až na jedno bicyklovanie nevzdialila z katastrálneho územia Bratislavy. (Pôvodný nadpis článku bol September je pomaly fuč, lenže som ho do konca mesiaca nestihla dokončiť a zverejniť.) Tak rada by som sa bola vzdialila a išla aj niekde ďalej tam, kde to ešte nepoznám. Samej sa mi nechcelo a na miesto, kde ma to v poslednom čase veľmi láka, tam sa sama radšej nepúšťam. Chcela by som totiž preskúmať trasu, ktorou by som sa dostala do Svätého Jura. Nie však po cestách s autami, ale po cyklistických cestičkách. Z Petržalky cez Vlčie hrdlo do Vrakune, poza letisko a ďalej neviem. Túto sezónu už určite nenájdem nikoho, koho by som na túto trasu so mnou nahovorila.