piatok 7. augusta 2020

Čas s koronou plynul a prišiel máj


Aj v máji som sa viac chodila prechádzať do okolitých lesíkov hlavne v čase, kedy som tam len málokoho stretla. Za opomenutie stojí prvá májová cyklojazda. Bol to okruh cez Vrakuňu, poza letisko do seneckého okresu a odtiaľ znovu cez Vrakuňu domov. Podobnú trasu len s malými odchýlkami som už absolvovala aj v minulosti.

Keď podnikám cyklistiku týmto smerom, z domu sa najprv vyberiem smerom k  Prístavnému mostu. Po ňom sa dostanem na Bajkalskú ulicu. Z nej po niekoľkých desiatkach metrov odbočím vpravo na cyklistický chodník, ktorý ďalej vedie po hrádzi Malého Dunaja do Vrakune a ďalej až poza letisko do Ivanky pri Dunaji.

pondelok 29. júna 2020

Do prírody na bicykli


Za posledný týždeň som dvakrát prišla domov z bicyklovania s bylinkami. Moje cyklovychádzky ponímam ako prechádzky prírodou, ako spoznávanie dovtedy nepoznaného. Snažím sa, aby bolo bicyklovanie pre mňa relaxom. Ja viem, že takých cyklistov ako som ja, je pomenej. Mnohí berú  cyklistiku len ako šport, ako naháňanie rekordov. No len málokedy vidia, čo sa deje popri nich, nevšímajú si okoloidúcich cyklistov, ani prírodu okolo.

pondelok 15. júna 2020

Aprílová aktivita


Korona kríza pokračovala aj v apríli, takže som sa ako cyklistka veľmi nevyznamenala. Bez jedného dňa uplynul celý mesiac odvtedy, čo som si bola pre rúško. Až 16. apríla som vytiahla znovu bicykel. Aj ja som sa nahodila predpisovo, pekne s rúškom na ústach. Žeby mi to spôsobovalo slasť, to sa vôbec povedať nedá. Kvôli rúšku som pobyt vonku aj mimo bicyklovania  obmedzila len na najnutnejšie veci, pretože som sa pod rúškom dusila. Brr.

piatok 12. júna 2020

Prežijú cyklisti rok 2020?


Prežijú. Nemajte obavy. Aj ja som už z roku 2020 prežila skoro pol roka, aj keď som tu počas toho obdobia nedala nič o sebe vedieť. Pokúsim sa to v najbližších dňoch napraviť a zaznamenám tých pár cyklistík tohoročnej jari. Nie je to prvý pokus, ak si dobre spomínam, tento príspevok som začínala už najmenej trikrát. Dúfam, že ho dnes konečne aj dokončím.

štvrtok 17. októbra 2019

Proti vetru


som sa predvčerom dopoludnia vybrala bicyklovať na dunajskú hrádzu. Doma, pozrúc sa von oknom, to ani tak hrozne nevyzeralo, no keď som vyšla na otvorené priestranstvo, sranda to nebola. Ale keďže som sa nemala kam ponáhľať, svojím pohodovým tempom som prerážala vietor a pokračovala v bicyklovaní. Časté zastávky nielen na fotenie, ale aj na zbieranie bylín, mi dodávali sily do ďalších metrov. Vedela som presne cieľ mojej cesty, preto som si povedala, že aspoň potiaľ zájsť musím. Už keď som bola skoro na mieste, oslovil ma oproti idúci pán, že vráťte sa, aj ja som to vzdal. Odpovedala som mu, že o chvíľu tak urobím tiež.

nedeľa 6. októbra 2019

Vôbec sa tomu nečudujem


Čomu? No predsa tomu, že na blog skoro nikto nechodí. Nemá dôvod. Ja nebicyklujem, teda nemám ani o čom písať. Keď mám chvíľu čas, tak si robím aspoň poriadok v mobile a v počítači, kde mám aj záznamy doterajších trás za niekoľko rokov. A práve pri takomto prezeraní som sa pýtala sama seba, či používam tú najlepšiu aplikáciu na zaznamenávanie mojich pohybových aktivít.

nedeľa 15. septembra 2019

Po koniec mesta, V. bratislavského okresu a Bratislavského kraja


V piatok ráno som riešila vážnu dilemu. Ísť po dvoch týždňoch znovu k lekárke s neustále boľavou nohou, alebo ísť nohu "rehabilitovať" na bicykli. Vybrala som si tú druhú možnosť. Smer, ktorým som sa vybrala, mal dva dôvody. Počas tohto týždňa som prechádzala v aute po moste ponad vodné dielo v Čunove a vtedy som si uvedomila, že veď ja som túto sezónu nebola ani raz bicyklovať týmto smerom. Druhým dôvodom bola ranná návšteva mnou občas navštevovaného českého blogu, v ktorom blogerka v jednom z posledných článkov písala o návšteve Danubiany.  O tom, čo ma v ňom mierne "nadvihlo", napíšem neskôr. Rozhodla som sa teda, že sa vyberiem na Vodné dielo v Čunove.

nedeľa 18. augusta 2019

Bicyklom ku kanoistickému areálu


Dnes bola vonku zase horúčava, absolútne ma tam nelákalo ísť. Po nedeľnom obede som si trošku zdriemla pri telke a potom som sa rozhodla, že opíšem včerajšiu malú popoludňajšiu cyklistiku. Keďže bolo podobne teplo, no o niečo menej, ako dnes, dlho som po hrádzi, kde na človeka svieti slnko a nie je žiaden tieň, nevydržala. Rozhodla som sa, že pri najbližšej možnosti zídem z hrádze dole medzi stromy. 

pondelok 15. júla 2019

Konečne ďalej ako len do Edelstalu


Trvalo zase viac ako týždeň, čo som sa rozhodla znovu bicyklovať. Ďalšiu júlovú cyklotúru som si naplánovala po rakúskych cestách a cyklocestičkách. Vybrala som sa zase tým istým smerom ako pri poslednej cyklistike. Kúsok pred Mostom Apollo som si urobila fotku a predsavzala som si, že ďalšie fotenie bude až na rakúskom území. Keď som prechádzala popri divadle Aréna, pozdravil ma nejaký muž zo skupinky cyklistov. Až vtedy som si všimla, že  v skupinke cyklistov stojí aj môj spodný sused, ktorý sa so skupinou tiež chystal niekde do Rakúska. 

nedeľa 14. júla 2019

Prvá júlová len kúsok za Lafranconi


Mierne rozbehnutá, presnejšie napísané rozbicyklovaná, som sa aj na tretí deň, čo už bolo prvého júla, vybrala ráno o pol ôsmej zase bicyklovať. Tentoraz som išla opačným smerom ako v predošlých dňoch, teda smer Most SNP a ďalej. Nemala som stanovený presný cieľ, takže mi bolo jedno, ako dlho sa zdržiavam fotením a kde si poviem, že dosť, vraciam sa späť.

Prvé dlhšie zastavenie bolo pri Dunaji, v areáli Magio pláže. Hoci nie som s týmto zariadením vôbec vnútorne stotožnená, nezvyknem ho navštevovať, v to prvojúlové teplé ráno som túto možnosť využila. Vybrala som si jedno z lehátok a chvíľu som vnímala rannú atmosféru, ktorá  mi ponúkala výhľad na Dunaj a na druhom brehu na hrad a Staré mesto.