Aprílová aktivita

Korona kríza pokračovala aj v apríli, takže som sa ako cyklistka veľmi nevyznamenala. Bez jedného dňa uplynul celý mesiac odvtedy, čo som si bola pre rúško. Až 16. apríla som vytiahla znovu bicykel. Aj ja som sa nahodila predpisovo, pekne s rúškom na ústach. Žeby mi to spôsobovalo slasť, to sa vôbec povedať nedá. Kvôli rúšku som pobyt vonku aj mimo bicyklovania  obmedzila len na najnutnejšie veci, pretože som sa pod rúškom dusila. Brr.

Zase to neboli žiadne dlhé túry, od domu som sa veľmi ďaleko nevzďaľovala. Takže ani kilometrov som veľa nenajazdila. Ani neviem porátať, koľko ich bolo, lebo moja aplikácia v mobile ma stále neposlúcha. Vždy sa mi vypne počas bicyklovania a ja nemám zaznamenaný ani jeden kompletný výjazd 😓 Dve aprílové jazdy nemám v sports-trackeri vôbec zaznamenané, zase mi záznam prerušilo počas bicyklovania a ja som to akosi nesprávne uložila. Teda neuložila 😒 Mám z nich však aspoň fotografie.

 Na prvú aprílovú som si znovu vybrala za cieľ Veľký Zemník. To je miesto, kam rada chodievam. Kedysi to bol aj Malý Zemník, ale bozužiaľ, z toho sa stalo stavenisko nového mosta 😡 Neviem, či sa to miesto niekedy vráti späť k tomu, ako vyzeralo pred začatím stavby. Určite sa tak nestane, lebo už len ten pocit, že vám nad hlavou prechádza nejaká diaľnica a po nej frčia autá, nie je očarujúci. Od bufetov na križovatke za čističkou odpadových vôd sa dá ísť rôznymi spôsobmi, ja si zakaždým vyberiem iný, cieľ je ten istý.

O niekoľko dní som sa vybrala hľadať kvitnúci orgován. Zašla som do Rusoviec a tam najprv k malému jazierku, ktorému miestni hovoria Štrkovňa. Tam a aj o kúsok ďalej som kvety orgovánu našla a niesla som si ich domov, aby som z nich vyrobila domáci orgovánový sirup. Potom, už s orgovánom som prešla parkom pri rusovskom kaštieli a naspäť domov.

 

O dva neskôr som vyrazila na orgován znovu. Tentokrát som zostala v Petržalke. Zároveň som sa zastavila aj na čerpačke, kde som si nechala nafúkať kolesá. Tak sa mi zdá, že odvtedy som ich ani viac nefúkala. Budem musieť.

V poslednú aprílovú sobotu som sa išla bicyklovať už aj s parťákom. Vybrali sme sa smer Berg, ale za Mostom SNP sme pokračovali ďalej po ceste, ktorou sme sa dostali do Pečnianskeho lesa. Z neho zase k Dunaju a do Jelenieho hája. Ešte nikdy som v tých miestach nestretla také množstvo ľudí, ako to bolo v ten deň. Počasie bolo nádherné, ľudia nemali možnosť navštevovať obchodné centrá, preto vyšli do prírody. Nechtiac a nevediac o tom, vstúpili sme jednou nohou aj na rakúske územie. Žlto kvitnúce pole bolo vidieť z diaľky, preto sme bicykle odstavili a lesíkom, vychodeným chodníčkom v práve kvitnúcom medveďom cesnaku sme prišli až na kraj lesa a tam sme fotili žlté pole. O pár metrov ďalej som zistila, že sme presne na hranici. 

Pri bunkri Lány sme sa otočili a vrátili sme sa naspäť. Pokračovali sme až do Petržalky, kde sme na záver skončili na trávičke neďaleko bufeta pri Prístavnom moste.