Nielen o tom, ako ma divá sviňa vyľakala

Vítam vás na mojom novom, či lepšie povedané na staronovom blogu. Najprv pár slov o tom, prečo ste sa preklikli sem. Už dlhšie uvažujem o tom, že slovenskú blogovú komunitu na WordPresse opustím, zatiaľ som sa tak rozhodla urobiť s týmto cyklistickým blogom. Aby som tu mala kompletný celý rok 2016, tak som  všetky doterajšie tohoročné príspevky prekopírovala aj sem. Pôvodný blog nechám otvorený pre čitateľov aj naďalej, no nové príspevky budem zverejňovať už len tu.

A teraz už k bicyklovaniu.

Je to už mesiac, čo som sa tu vôbec neozvala. Neznamená to, že som celý september vôbec nebicyklovala. Bicyklovala, ale neboli to žiadne také miesta, o ktorých by som tu už viackrát nepísala. Keď si pozriem záznamník na sports-trackeri, tak tam vidím toto:

Od tu už opisovanej cyklistiky zo začiatku mesiaca som si tracker k dnešnému dňu zapla  iba šesťkrát a celkom som prešla iba 200 km. Čiže už z toho je vidieť, že to bolo len bicyklovanie v okolí. Do Čunova, do Bergu, do Rajky, k Šulianskemu jazeru, či len tak po hrádzi a popri Dunaji.

A teraz vás aspoň prostredníctvom fotografií zavediem na niektoré miesta.

Čunovské jazerá a okolie

Keď som od jazier prišla na mape nepomenované miesto s vodnou plochou, popri ktorej vedie cesta až do Čunova, na chvíľu som tam pobudla. Vyzula som sa a v príjemnej vode po členky som si fotila. Viackrát som počula, že v poraste, ktorý tam všade rastie, niečo zašuchotalo, zdalo sa mi, že sa tam niekto alebo niečo pohybuje. Predpokladala som, že by tam mohli byť bobry. Radšej som sa obula a išla som zase o kus ďalej. Nebolo to ďaleko, len pár desiatok metrov. Tam som ešte chvíľu fotila a potom som sa rozhodla, že sa obrátim na spiatočnú cestu k jazerám a ďalej domov.

Ako som obrátila bicykel, zmeravela som. Na ceste predo mnou som zbadala nejaké zviera. Najprv som si myslela, že to je veľký pes, ale nie, pes to nebol. To bolo prasa. Bola som presvedčená, že to je diviak. Cestu lemovali z oboch strán stromy, takže v tom pološere nebolo dobre vidieť. Prvé, čo mi napadlo bolo, že som bicykel otočila naspäť a že idem radšej do Čunova. V tom mi išiel oproti mladý muž na bicykli. Jemu som povedala, že nech si dá pozor, lebo je tam diviak. A ten sa len zasmial a odpovedal mi, že to je obyčajné prasa z Čunova. A vtedy som si uvedomila, že už rok predtým som videla voľne pobehovať svine v lesíku za Čunovom, v ktorého blízkosti je nejaká farma. Tak som rýchle trielila za chlapíkom a zastavila som sa až pri jazere. Sviňu odfotenú nemám, lebo v tej chvíli som bola mierne paralyzovaná a fotenie mi ani len na um neprišlo.

V septembri som sa konečne prvý raz vybrala aj k Šulianskemu jazeru. Zaujímavá bola táto cesta až pár metrov od prístavu kompy vo Vojke. Tam totiž opravovali narušenú hrádzu, ktorú poškodila pár dní predtým švajčiarska výletná loď. Bezpečnostná služba posielala všetkých cyklistov dole z  hrádze na cestu. Ja som sa rozhodla neísť po ceste s autami, ale okrajom obce Dobrohošť som sa dostala na starú dunajskú hrádzu a po nej som prišla až k Šulianskemu jazeru. Odtiaľ ma vzala švagriná s malým synovcom na miesta, kde som ešte nikdy nebola. Prechádzali sme okolo dunajských ramien a dostali sme sa až k starému toku Dunaja na miesta, kde na druhom brehu je maďarská obec Dunasziget. Tú sme však nevideli, viem to len z mapy.

Toto je už Dunaj. Je to tam dosť divoké, asi to tam veľa ľudí nepozná.

 

Už som na ceste domov.

16. septembra som si na zadné koleso bicykla naložila košík, do neho záhradnícke nožnice a vybrala som sa k Dunaju na nejaké jesenné plody. Za mostom Apollo som zišla dolu z hrádze a cez lužný lesík som sa dostala k rieke. To bol Dunaj ešte stále bez vody, ako je vidieť na fotografii z predošlej cyklistiky. Na kameňoch v koryte rieky sedeli kormorány a čajky. Nie tie obyčajné, ktorých je tu v meste plno, ale tie s tými veľkými zobákmi. Keď som si ich fotila, prechádzal okolo mňa pán na bicykli a upozornil ma na to, že ma čochvíľa policajti pošlú preč. Vtedy som si všimla, že na opačnom brehu naozaj stoja policajti. Pokračovala som teda ďalej v ceste k Starému mostu. A tam som si všimla, že policajné hliadky sa vyskytujú stále hustejšie. Bolo približne okolo obeda a to mi ešte stále nedošlo, že loď, na ktorú sa pozerám v prístave, je tá, ktorú tak veľmi strážia. Až po chvíli mi to došlo. Takže tento môj výlet za plodmi jesene zdokumentujem len niekoľkými fotkami, ktoré ukážu, aký cirkus bol v ten deň v našom meste.

Ďalšia moja túra viedla o pár dní cez maďarské hranice. Bola som sa pozrieť na moje obľúbené miesto, ďalej do dediny Rajka som nešla. Nešla som celý úsek po hrádzi, ale som si urobila malú zachádzku cez Čunovo. A zašla som si aj na miesto, kde som pred rokom videla tie svinky pobehovať. Boli tam aj teraz. A ešte aké prekvapenie ma tam čakalo!

Tu som už na maďarskej pôde.




A tu už vidím Karpaty nad mestom a začiatok môjho sídliska.

Ešte zopár fotiek z poslednej cyklistiky. Pôvodne som chcela ísť fotiť vinohrady nad Bergom, ale toľko som sa motala, že som prišla iba po odpočívadlo na začiatku obce a po krátkej prestávke som sa vrátila domov. Stihla som odfotiť posledné jesienky pričom sa aj hrdlička čudovala, čo sa tam po tej zemi toľko váľam, skontrolovať, ako dozrela kukurica a pofotiť množstvo ďalších vecí.

Pri všetkých cyklistických výjazdoch som nafotila množstvo fotografií. Niečo málo z nich som zverejnila už skôr na blogu

 Farebný svet.