Po cestách necestách

by som mohla nazvať včerajšiu cyklotúru, ktorú som pôvodne vymyslela ako túru za dropmi. Až na jeden, asi dva a pol kilometrový úsek, to boli vlastne všetko miesta, ktorými som už viackrát prešla, ale tentoraz to bolo naozaj so zámerom, vidieť živé dropy. Ak chcete vedieť, či sa mi to podarilo, čítajte ďalej.

To, že v katastri mesta Bratislava sa nachádza aj chránené územie dropa fúzatého, som už v niektorom z dávnejších príspevkov písala. Ako som už napísala vyššie, občas sa v tých miestach vyskytujem na bicykli, ale až na jeden raz, čo bolo tento rok na jar, sa mi žiadneho dropa vidieť nepodarilo.

Pritom už v roku 2010 sa písalo v tlači, že sa k nám začal vracať drop fúzatý. Ochranári ich v tom období napočítali na pomedzí Slovenska, Rakúska a Maďarska až 264. To bol najväčší počet za posledných 10 rokov. Úbytok v predošlých rokoch bol spôsobený tým, že Sysľovské polia, kde sa vták vyskytuje, boli rozorané. Toto územie je pritom podľa ochranárov posledným územím, kde sa u nás dropy zhromažďujú vo väčšom množstve.

Wikipédia píše, že drop fúzatý (lat. Otis tarda)  žije v malých kŕdľoch, samce sa združujú, nemajú teriotóriá, ale panuje medzi nimi hierarchia. Živí sa rastlinami, hmyzom, občas požiera i malé hlodavce. Hniezdi raz za rok v apríli až auguste. Ako hniezdo používajú plytké jamky v zemi. Na vajciach, ktoré sú väčšinou 2 až 3, sedí iba samica.

To by bolo tak zhruba niečo o droppovi. Tabuľa, ktorá na toto územie upozorňuje okoloidúcich, vyzerá v súčasnosti takto.

Pred časom bola úplne v poriadku, vtedy som si ju našťastie vyfotila. Mala som ju už v dávnejšom príspevku o cyklotrase v Rusovciach. Mapka chráneného územia z tabule, z ktorej je dnes vidieť iba polovicu, vyzerala takto:

Aby ste si nemysleli, že na paneli je len obyčajný papier. Je to plastová fólia, na ktorej sú vytlačené informácie, takže vplyvom poveternostných podmienok sa to určite nestalo. Možno sa o to postaral niekto, kto nechcel, aby sa tam ľudia chodili pozerať. Naozaj nechápem, komu tieto veci prekážajú, kto sa na takéto dosť odľahlé miesta dostane. Takže konštatovanie, že stopy po slovenských primitívoch sa naozaj dajú nájsť všade.

Tu je zopár fotografií z miest,  ktorými sme ďalej od tabule prechádzali.

Pred nami je pomaly koniec cesty, popri závlahách prejdeme na tú, ktorou som ešte nikdy nešla. Teraz trošku o tom dva a pol kilometrovom úseku. To, že sme neboli prví, ktorí idú tade na bicykli, jasne hovorili stopy v poraste, ktorým je tento poľný chodník porastený. Bola som veľmi zvedavá, kde vyjdeme. Už z diaľky bolo vidieť nejaké domy, ale to ešte stále netuším, čo to je a kde to je.

Už sme na konci, pred nami je normálna cesta s premávkou a za cestou už spomínané domy. Ešte stále som netušila, kde sme.

Toto je pohľad na krajinu, odkiaľ sme prišli.





To, že sme na chránenom vtáčom území, hovorí aj táto tabuľa.

Až keď som prišla úplne blízko tohto domu, vtedy som si uvedomila, že to tu poznám a okamžite som vedela, čo je o kúsok ďalej. O pár desiatok metrov už bola kaplnka Zeiselhof v Rakúsku. K nej som sa doteraz vždy dostala od rakúskej obce Pama.

Po krátkom zastavení sme sa rozhodovali, či sa vrátime a pôjdeme smerom do Deutsch Jahrndorfu, alebo ideme na Pamu a Kittsee domov. Vybrali sme si druhú variantu.

Nakoniec ani tá nebola konečná. V Pame sme si najprv doplnili tekutiny a pokračovali sme ďalej do Gattendorfu. To je už trasa, ktorou sa dá ísť ďalej k Neziderskému jazeru. Na križovatke cyklistických ciest sme nešli vľavo na cyklotrasu k Neusiedl /S, ale sme vošli do obce. Tu sme znovu “tankovali”, ale tentoraz to už nebola voda z vodovodu a po natankovaní sme prešli k riečke Leitha za dedinou.

Aj tu sme mali dve možnosti. Buď sa vybrať po ceste s autami, alebo sa zase vrátiť na cykklochodník. Keďže ja sa cestám radšej vyhýbam, vrátili sme sa do obce a z nej znovu na cyklochodník do Pamy.





V obci sme sa zastavili ešte na tieto tri fotenia. Prvým bolo fotenie sochy Jána Nepomuckého. Potešila som sa, že do mojej zbierky pribudne nová fotografia.

Na ceste späť sme si urobili už iba jednu zastávku. Tiež sa týkala dropov. V katastri obce Pama stojí totiž od tejto jari vyhliadka, odkiaľ sa tieto vtáky dajú pozorovať. Tak, ako na jar, ani teraz sa mi žiadneho dropa odtiaľ vidieť nepodarilo. Celkom by ma zaujímalo, či sa taký niekto nájde, kto ho videl aj niekde na poli a nie iba na fotografiách, ktorými je obložená stena vyhliadkovej veže.

Od vyhliadky, cez Kittsee a Kopčiansku ulicu v Petržalke by som už prišla domov aj so zatvorenými očami Toľkokrát som tú trasu prešla. Pre mňa už nie je na nej nič nové, ale ten,  kto ide tade prvý raz, si určite nejaké zaujímavosti nájde.

Dĺžka trasy: 51 km – 4.9.2016

Toto je kópia článku, originál ktorého bol publikovaný na TOMTO BLOGU.