Včera znovu na Braunsbergu a ešte aj ďalej

Počasie druhej polovice augusta je už viac vhodné na cyklistiku, ako tie horúce dni, ktoré sme mali skôr. Preto som si včera ráno povedala, že dnes musím niekde vyraziť. Plánovala som si znovu hrad v Hainburgu, ale tam som nakoniec zase nedošla. Namiesto toho smerovala moja túra cez niekoľko rakúskych dedín na cyklomost v Devínskej Novej Vsi a odtiaľ cez Devín domov. Ale poďme pekne po poriadku, ako k tomu vlastne prišlo.

Keď som si ráno pozerala v počítači počasie, všimla som si, že prihlásený je aj môj kamarát M. Ten má na počasie aj v mobile aplikáciu, ktorá ho vraj nikdy nesklamala. Preto som sa ho pýtala, ako to s počasím bude. Keď mi poslal naskenované počasie, spýtal sa ma, kam idem. Povedala som mu, aký mám zámer a že ak chce, môže sa ku mne pridať.

Ani nie o hodinu po našej vzájomnej internetovej komunikácii sme sa už stretli pod Mostom SNP. Odtiaľ sme pokračovali na hranice v Bergu a bolo presne 10:10, keď sme zastavili na cyklistickom odpočívadle na hraniciach, kde som si dala neskoršie raňajky a  potom sme už išli do Hainburgu. Už cestou tam som sa ho pýtala, či by nechcel ísť hore na vyhliadku kopca Braunsberg, kde on ešte nebol a ja iba raz a bude to onedlho už päť rokov. Dohodli sme sa, že tam teda ideme. To už nebudem písať, že túto štreku nie som schopná odbicyklovať, ale bicykel som do kopca tlačila vedľa seba. Aj napešo je to pre mňa dosť náročné 😦

Braunsberg je  vrch v Rakúsku s výškou 346 m n. m. pri obci Hainburg an der Donau pri Bratislave. Leží v Karpatoch, v podcelku Hainburské vrchy. Rozdiel v nadmorskej výške z miesta, z ktorého sa hore ide a medzi jeho najvyššou výškou, je približne 160 m.

Fotografiu som si požičala z internetu. Keď na ňu kliknete, dostanete sa na stránku, z ktorej som ju stiahla.

Čím sme stúpali vyššie, tým viac sa nám otvárali krásne pohľady na okolie. Nielen Rakúska, ale aj Slovenska.

Kopec Braunsberg je jedným z troch keltských hradísk, ktoré sa nachádzajú v oblasti tzv. Uhorskej brány. Na jeho vrchole váš zrak už z diaľky upúta zrekonštruovaná časť palisády a strážnej veže. Na budovaní rekonštrukcie opevnenia sa podieľali aj významní slovenskí archeológovia. To bolo aj miesto, ktoré sme si na Braunsbergu pozreli ako prvé.

Z tohto miesta je vidieť na mestečko Hainburg a na Dunaj, ktorý sa vinie touto krajinou.

Na tejto fotografii je vidieť aj zrúcaniny hradu v Hainburgu, ktoré sú na kopci Schlossberg. Tam sme nakoniec nešli.

Na druhej strane bol pekný pohľad na zrúcaniny Devína. Na Bratislavu sme kvôli veľkému oparu skoro vôbec nevideli.

Z Brausnbergu sme sa zviezli dole k Dunaju, do prístavu, kde práve kotvila slovenská vyhliadková loď, ďalšia nákladná práve v tom čase plávala hore prúdom a kúsok od prístavu sme už videli prichádzať loď, ktorú sme videli z kopca.

Túto fotografiu som použila ako fotku dňa na blogu http://kazdydenjeibaraz.blogspot.sk/

Keď slovenská loď vyplávala z prístavu, do prístavu mohla vplávať táto veľká nemecká výletná loď.



Chvíľu sme sedeli na slnkom vyhriatej lavičke a sledovali sme proces kotvenia lode. Potom sme ešte pozreli posledný raz na vrch Braunsberg a naša cesta pokračovala ďalej.

Smerovali sme k mostu, ktorým sme prešli na druhý breh Dunaja. Na vjazd na most sme mali maličký problém, pretože neviem, ako sa dá vyjsť na jeho pravú stranu. Takto sme chvíľami zavadzali oproti idúcim cyklistom. No to sme vždy vyriešili tak, že sme zastali a stiahli sme sa s bicyklami úplne do kraja. Chodník pre peších a cyklistov je totiž veľmi úzky. Niekedy sa tam budem musieť vybrať a prístupové cesty na most lepšie preskúmať.

Z mosta sme pokračovali po hrádzi a približne po troch kilometroch jazdy sme odbočili do prvej obce.




Dedina, do ktorej sme vošli, sa volala Stopfenreuth, v nej sme prechádzali aj okolo tohto kostolíka.



Keď sme túto obec opustili, mali sme tento výhľad na miesto, na ktorom sme boli predtým.



Aj toto miesto ste už na tomto blogu mohli vidieť.



Po prejdení obce prichádzame na ďalšiu križovatku so smerovými cyklistickými tabuľami. Cyklistické značenie v Rakúsku je naozaj výborné.




Po pár kilometroch sme prišli na zaujímavé miesto. Aj v Bratislave vraj máme počítadlá cyklistov niekde na Viedenskej ceste a pred hranicou v Bergu, ale ja som ich ešte neobjavila. Toto rakúske vyzeralo takto.



M ho odskúšal a bol sklamaný, že keď prešiel popri ňom viackrát, stále tam svietilo číslo 70.



Počítadlo cyklistov je na odpočívadle za obcou Engelharstetten.



Len niekoľko metrov od tohto merača sme prešli cez hlavnú cestu na druhú stranu a popri  potoku Russbach sme pokračovali ďalej po cyklistickom chodníku. Mohli sme si vybrať aj trasu po ceste, to by sme boli prechádzali popri poľovníckom zámočku Niederweiden, ale ten sme takto videli len z diaľky.

Obe cesty – tá po cyklistickom chodníku a aj tá, popri zámočku Niederweiden vedú do Schloss Hofu. Lenže ja som už dlhší čas hovorila o tom, že by som raz chcela ísť do dedinky, ktorú je vidieť z Devínskeho hradu a ktorá sa volá Markthof. Takže na križovatke, ktorá nás smerovala ďalej po cyklochodníku na Schlosshof, sme prešli len na druhú stranu potoka a pokračovali sme popri ňom ďalej.

Na druhú stranu sme prešli preto, lebo sme sa obávali toho, že tá šanca už ďalej nebude a že sa niekde zasekneme medzi Dunajom a týmto potokom. Po pár kilometroch bol ďalší most, takže obavy boli zbytočné. Pri ňom sme zišli na poľnú cestu a ňou sme sa dostali až do Markthofu, teda tej dedinky, do ktorej som túžila ísť.

Takýto bol terén hrádze potoka a takýto pohľad sa ukazoval pred nami.

Toto tekvicové pole som si vyfotila ešte keď sme išli po pravej strane potoka Russbach. Tí, ktorí sa odhodlajú ísť so mnou na cyklistiku, musia mať dobré nervy na moje večné zastavovania kvôli foteniu 😦



Ale keby som toľko nefotila, ako by som mohla potom napísať článok o cyklistike? Bez fotografií by to nebolo ono 🙂

Aj krátko predtým, ako sme vošli do dediny, som fotila ešte tento kríž na križovatke poľných ciest.

A tu sme už v obci Markthof.

Keďže sme tu ani jeden ešte nikdy neboli, nevedeli sme, ktorým smerom sa kam dostaneme. My sme sa rozhodli, že pôjdeme vpravo. Prišli sme k hrádzi a tam stála táto kaplnka.

Je zasvätená sv. Floriánovi a je to jedna z najvýznamnejších pamiatok farnosti Markthof a Schlosshof. Kaplnka bola postavená pri príležitosti dokončenia marchfeldskej ochrannej hrádze, na ktorej aj stojí a ktorej stavba trvala štyridsať rokov. Na jej otvorení sa 10. júna 1905 zúčastnil aj cisár Franz Jozef I.

Od kaplnky sme vošli znovu do obce a jej krajom sme prešli na koniec a tam sme chceli vyjsť na hrádzu. Lenže po  hrádzi sa na bicykli prejsť nedalo, no súbežne s hrádzou viedla pod hrádzou poľná cesta a ňou sme sa dostali až k cyklistickému mostu cez rieku Moravu. Aj tu som neodolala zastaveniam kvôli foteniu.

V bufete pod cyklistickým mostom sme sa zastavili na jedného radlera a potom sme cez Devín pokračovali domov.

Posledných dvadsať kilometrov som sa veľmi držala a kvôli foteniu som zastavila iba raz. Toto bude asi posledná fotka bocianov tohto leta.




Celá trasa merala niečo cez 70 km.

P. S.

Štatistiky tohto blogu mi ukazujú, ako často ľudia vyhľadávajú miesta, o ktorých na blogu píšem. Nenájde sa raz niekto, kto sa mi ozve, že na základe niektorého môjho príspevku sa vybral na podobnú túru? Potešila by som sa, ak by sa niekto taký našiel.

Toto je kópia článku, originál ktorého bol publikovaný na TOMTO BLOGU.