pondelok 17. augusta 2020

V koryte starého Dunaja


Koncom druhej májovej dekády som sa nechala nahovoriť, že sa pôjdem opaľovať. Bolo to prvé opaľovanie v tomto roku a asi aj nadlho posledným zostane za ostatné tri roky. Prečo? Lebo som sa pekne krásne spálila a týždeň po opaľovaní ma svrbelo celé telo, pokožka sa mi hojila pomaly a ešte dlho potom šúpala. Honba za hnedou pokožkou ma už pred niekoľkými rokmi prestala baviť a aj pobyt na slnku mi nerobí tak dobre ako kedysi. Holt, bude to asi vekom 👩

Asi je každému jasné, že píšem o tom preto, lebo na presun k vode som použila bicykel. A keďže to miesto, na ktoré sme sa vybrali, nie je úplne blízko, na bicykli som prešla tam a späť 35 km. Nebolo to prvý raz, čo som na tom mieste bola. Naposledy pred dvomi rokmi, ale vtedy sme sa tam v závere trasy dostali ináč. ako teraz.

Keďže boli všetky hraničné priechody zatvorené, nedalo sa prejsť ani cez ten priechod na cyklotrase EuroVelo 6, ktorým sa dá dostať do Maďarska. Myslím si, že táto nová cesta bola ešte lepšia a krajšia, ako tá cez kúsok maďarského územia.

To, že sme nemohli prejsť maďarským územím, kde by sme boli išli aj o miestach s  materinou dúškou,  mi vynahradil pohľad len kúsok od odstaveného bicykla, keď som si išla vyfotiť rozkvitnuté agáty. Materina dúška rástla a kvitla hneď vedľa chodníka .



Pár fotografií z cesty popri hausbótoch na Jarovskom ramene a popri Dunaji. Už sme mali možnosť vidieť aj nový most.






Bolo to len týždeň po margarétkovej ceste. Aj to bol dôvod, prečo som išla, lebo som sa chcela fotiť v kvitnúcich margarétach. No čo len mladé baby sa môžu fotiť na zakvitnutej lúke? Aj stará baba zatúžila mať fotky medzi margarétami. :-P O kus ďalej som zase voňala divú ružu.


 


Miesto, kde sme si rozložili deky, je na rozhraní dvoch krajín. Slovenska a Maďarska. A čo je na ňom ešte zvláštne? Že sa  nachádzalo v starom koryte Dunaja. Vďaka tomu, že bola nízka hladina Dunaja, mohli sme sa rozložiť práve tam. Kúsok od nás na brehu stanovali rybári. Ani neviem, ako ubehli štyri hodiny na slnku práve v tom najhoršom čase. Nemyslela som si, že ma slnko natoľko spáli.









Cestou domov sme sa najprv zastavili a pofotili priehradný múr na vodnom diele. Z toho pohľadu som ho ešte nikdy nevidela. 




Odtiaľ nebolo ďaleko k bufetu Na obrátke, kde sme si dali studený radler  a potom sme ešte zašli k vtáčej rozľadni na Hrušovskej zdrží.. Keďže bol vo vzduchu opar, veľa sme toho nevideli. Ani vtáctva nebolo na Dunaji toľko, ako zvykne bývať inokedy.









Odtiaľ už pokračovala cesta bez zastávky domov.


Trasa 35 km, 18.5.2020


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára