nedeľa 14. októbra 2018

Seniori v pohybe

Práve dnes ma upútal článok s týmto názvom v Bratislavských novinách. Píše sa tam o občianskom združení s týmto názvom, ktoré sa venuje nielen pohybovým aktivitám seniorov.

Nepotrebujem byť zaradená do nejakého združenia, pohyb si viem naordinovať  a zorganizovať aj sama. Keď to nie je bicyklovanie, je to pešia chôdza prechádzková, alebo turistika. Dnešný dátum sa blíži k polovičke októbra a ja som bicykel vytiahla dnes prvý raz. Na blogu projektu 365 dní som v podslednom období viackrát spomínala, že ma zase navštívila choroba v podobe infekcie horných dýchacích ciest a následného kašľa, ktorý sa ma drží a nie a nie sa ma pustiť. Možno aj preto neprestáva, lebo som chorobu vôbec nevyležala, lákali ma aj počas choroby prechádzky v meste a potom aj mimo mesta. Na vine bolo krásne októbrové počasie. Uvažujem o tom, že by som k tomuto blogu mala vytvoriť podstránku, ktorá by sa venovala mojej turistike a prechádzkam v meste. Môj pohyb nespočíva iba v bicyklovaní.

sobota 6. októbra 2018

Októbrové bicyklovanie

Je šiesteho októbra a moja choroba, zdá sa mi, konečne ustupuje. Kašlem už len sem-tam, no fit ešte nie som. Ešte predvčerom som si myslela, že už včera - v piatok asi vytiahnem aj bicykel, no radšej som tak neurobila. Ráno mi Google+ pripomenul jednu z minuloročných októbrových cyklistík. To ma nakoplo, aby som si na blogu vyhľadala cyklotúry, ktoré som v minulosti podnikla nielen začiatkom, ale vôbec počas mesiacov október.

nedeľa 16. septembra 2018

Nový bicykel som už stihla pokrstiť

...a to hneď dvakrát pri jednej cyklistike. Dostanem sa k tomu podrobnejšie, ale najprv pekne po poriadku.

Na sobotu sme si s M plánovali spoločnú cyklistiku na Záhorie. Ani som nestihla vybrať jeden z pripravených okruhov, dostala sa ku mne informácia, že v deň, kedy sme mali na cestu tam použiť vlak, sa v Šaštíne koná celonárodná púť. Riskovať, že sa nakoniec do žiadneho vlaku nedostaneme, sme nechceli, tak sme plánované Záhorie zrušili.

Po viac ako roku

som sa bola v pondelok bicyklovať v Jarovskej bažantnici. S priateľkou J sme sa dohodli na stretnutí pri neďalekom bufete na hrádzi. Keď som tam presne na minútu prišla, J si už fúkala kolesá svojho bicykla. Veľmi sa jej nedarilo, nechala to teda tak, že vyskúša, či to bicykel dá aj tak. Bol by dal, ale nastal druhý problém. Podporná noha bicykla jej zavadzala do zadného kolesa natoľko, že to vydávalo nepríjemné zvuky a určite to aj brzdilo rýchlosť bicykla. Pokúšali sme sa tú nohu trošku uvoľniť, ale bez náradia, ktoré nenosí ani jedna z nás, to nešlo. Je to veľká chyba, lebo som sa zase presvedčila, že môžete mať akýkoľvek problém s bicyklom, nenájde sa chlap, ktorý by zastavil a aspoň poradil. Jasné, veď dvadsiatku sme mali už veľmi dávno, J ešte dávnejšie ako ja 😔

piatok 7. septembra 2018

Pri príležitosti prvého výmesačia

od kúpy nového Kellysa som sa rozhodla, že napíšem k tejto udalosti článok. Taký všeobecný, nie z nejakej konkrétnej túry. Ani nemám z akej, lebo na tej poslednej som bola pred viac ako týždňom a o tom som tu už písala. Len v skratke zhrniem mesiac odo dňa, kedy som prišla domov s novým bicyklom.

Bolo to 7. augusta. Prvá fotka nového bicykla vznikla hneď po jeho kúpe vonku pred obchodom. Dôkaz o tom je tu. Nie, nie! Musím sa opraviť. Úplne prvá fotka vznikla ešte začiatkom augusta, keď som si ho bola prvý raz pozrieť v obchode.

štvrtok 30. augusta 2018

Umleitung Donauradweg

Žlté tabuľky s týmto slovom ma doprevádzali na včerajšej túre na dlhom úseku. Nevedela som o tom, že v Hainburgu na druhom brehu Dunaja je cyklistická cesta po hrádzi uzavretá a že cyklistov navádzajú na svoje smery obchádzkové tabuľky.

pondelok 13. augusta 2018

Začala som ho zoznamovať s mojimi cestičkami

Už ho mám dnes doma siedmy deň, ale zatiaľ absolvoval iba dve cesty. Prvou bola tá z obchodu domov a druhá včera. Horúčavy, ktoré tu minulý týždeň panovali, ma nedonútili vyjsť von vykonávať nejakú športovú aktivitu. Až keď sa mierne ochladilo.

Nedeľné dopoludnie som chcela stráviť na bicykli oveľa skôr, než ako som sa von dostala. Kto mi môže za to, že som

nedeľa 29. júla 2018

V piatok a v sobotu

som sa zase trošku bicyklovala. Pri momentálnych horúčavách je to pre mňa dosť vyčerpávajúce, ale išla som von hlavne kvôli tomu, že konečne nefúkal silný vietor.  Aspoň zopár slovami a niekoľkými fotografiami zhrniem tieto dva dni.

Už začiatkom augusta začnú opravovať asfaltový  povrch na niekoľkých úsekoch petržalskej hrádze. Tak som sa po tých hrbolcoch, ktoré vytvorili korene stromov, išla prejsť už možno naposledy. Cyklisti budú nasmerovaní na opačnú stranu Dolnozemskej cesty a podchodom pri bufete Bosorka budú môcť pokračovať ďalej.

nedeľa 15. júla 2018

Prvou cieľovou zastávkou boli pereje

a odtiaľ potom pár kilometrov vzdialená obec Dobrohošť. V nej sa už po osemnásty raz konala akcia Tajomstvá dobrohošťských pecí. Pred ôsmimi rokmi som tam bola prvý raz a prvý raz som vtedy ochutnala a následne aj jedla držkový perkelt. O tohoročnom termíne tejto akcie som vedela už dlhšie, čakala som iba na to, či bude vhodné počasie na cyklistiku. A to včerajšie naozaj bolo.


pondelok 2. júla 2018

Tréningová cyklojazda po rakúskych poľných cestičkách



V prvú júlovú nedeľu sme predbežne plánovali cyklovýlet, ktorý sa mal uskutočniť na základe mnou darovaných darčekových poukážok k posledným Vianociam. Lenže! Stále sme sa nevedeli rozhodnúť, či zrealizujeme mnou plánovaný Győr v kombinácii s vlakom, alebo niečo menej náročné. Záležalo to od počasia a aj od aktérov tejto spoločnej akcie. Dvaja z nich totiž neurobili počas tejto sezóny na bicykli ani meter a jeden, starší syn sa bol bicyklovať len raz. To bol dôvod, prečo som sa  ich neodvážila ťahať na viac ako sto kilometrovú túru. Nakoniec sme sa vybrali presne na obed a išli sme takpovediac len za nosom. Ja za nosom a oni za mnou 😊

Okolo Čunovských jazier

Po žltej pupalkovej jazde, kedy som sa rozhodla, že musím ísť ešte na jednu, aby som si nazbierala kvety pupalky, kým kvitnú, som sa na takú vybrala v prvý letný deň. Ako som už napísala v príspevku toho dňa na linkovanom blogu, ešte stále to nebolo dosť skoro na to, aby som kvety pupalky zastihla otvorené. Raz si na ne asi musím nastaviť budík a z domu vyjdem hneď po prebudení. Aj tak som sa ešte nikdy pred siedmou ráno bicyklovať nebola. Môže to byť celkom príjemný zážitok. Ak tak niekedy urobím, určite to tu spomeniem.

streda 20. júna 2018

Keď cestu lemujú žlté pupalky

Aby ich bolo vidieť v plnej kráse, musela by som odísť z domu skôr, než ako som odišla. Tieto rastliny, ktoré som dlhé roky vôbec nepoznala a vlastne som ich spoznala vďaka bicyklovaniu, kvitnú len v ranných a skorých dopoludňajších hodinách. A to som nemusela chodiť ani do ďalekej Ameriky. Tá je totiž od severu až po Mexiko ich  pôvodnou domovinou. Musím sa trošku poopraviť. Rastlina začína kvitnúť už večer. Nebyť toho, že som si jednu rastlinu  pred pár rokmi doniesla domov na záhon, tak to ani neviem. No nedávno som vybehla na záhon v čase, kedy sa už začalo stmievať a pupalka mala krásne rozvité kvety. Tieto kvety sú vraj opeľované nočným hmyzom. Asi by som sa čo najskôr (kým je čas jej kvitnutia), mala vybrať skoro ráno a natrhať si jej kvetov a urobiť si z nich doma liečivý olejček. Ten je dobrý pri bolestiach kĺbov, zmierňuje opuchy,  ktorými momentálne trpím, je dobrý proti mravenčeniu v končatinách - jav, ktorý pociťujem nielen pri bicyklovaní, ale aj v noci. Pupalka  predchádza zápalom a pomáha proti artritíde, pôsobí na zlepšenie dýchacieho aparátu, ako prevencia proti mozgovým príhodám i proti skleróze.

utorok 19. júna 2018

Popri Dunaji do Hainburgu

Prvá tohoročná jazda, pri ktorej som mala spoločníka. Vybrali sme sa na ňu v pondelok 4. júna. Podmienkou môjho spoločníka bolo, že sa musí dať na ceste kúpať.  Hoci som doma predtým študovala mapy a vymýšľala, kam by som išla, čo ešte nemám prejdené, nakoniec trasu ovplyvnila požiadavka o kúpaní. Keďže sa M pravidelne v Dunaji kúpe, vymyslela som trasu popri rieke. No k nej sme sa dostali až vtedy, keď sme urobili prvých deväť a pol kilometra. Poďme však pekne po poriadku.

pondelok 18. júna 2018

Keď cestu lemujú divé maky

To, že som tento článok nedopísala a zabudla som naň, som zistila už niekedy minulý týždeň. No ani vtedy som sa neprinútila, aby som ho dokončila a zverejnila. Dovtedy som bola v tom, že je príspevok dávno zverejnený, pretože som ho rozpísala ešte koncom mája, kedy sa táto moja cesta olemovaná vlčími makmi uskutočnila. Keby nie tých krásnych fotografií, ani by som sa už k tomuto článku nevrátila, no bola by škoda, keby zostali len u mňa v počítači.

utorok 15. mája 2018

Na cestách bez Kellysa

Áno, je to tu vidieť, že bicyklovanie nie je v tomto období mojou prioritou. Nejako sa mi nedarí bicyklovať viac. Možno to bude už mojím vekom. Keď si spomeniem na mojich starších cyklopriateľov, aj u nich došlo v jednom bode k zlomu a ich najazdené kilometre sa stále znižovali. A už je to aj u nás...

štvrtok 10. mája 2018

8.mája bola hrádza zase plná

Zo začiatku dňa to ani nevyzeralo, že sa vyberiem niekde von na bicykli, ale s pribúdajúcimi hodinami som sa predsa rozhodla, že von idem. Dobre som urobila. Hoci som neurobila žiadnu prevratnú túru, prešla som sa popri Dunaji, nafotila množstvo fotiek a priniesla domov trošku bazy. Vonku to tak prednádherne voňaloo! Jediná vec, ktorá mi prekážala, bolo lietanie chumáčov z topoľov. Vadí mi to. Lezie to do očí a hlavne do nosa, dráždi ma to na kýchanie. Preto som bola rada, keď mi mobilná aplikácia hlásila podvečer búrky v okolí. Prišla aj k nám, ale veľa toho nenapršalo.

pondelok 30. apríla 2018

Tretia sobota, tentoraz na druhom brehu Dunaja

Vyzerá to tak, že moje bicyklovanie sa obmedzí len na jeden deň v týždni, a to na sobotu. Pritom práve víkendové dni som po iné roky vynechávala a radšej som sa bicyklovala počas pracovných dní. Vekom sa asi moje zvyky menia. Dúfam, že tento týždeň už vyjdem von aj skôr, ako v sobotu.

Tretiu sobotu som si to nenamierila ani na juh, ako to bolo pred dvomi týždňami, ani na západ ako pred týždňom, ale po Prístavnom moste som prešla najprv na severovýchod a až potom zase na juh, druhou stranou Dunaja. Tam až tak často nechodievam, ale mám tam obľúbené miesta, ktoré, keď idem tým smerom, nikdy nevynechám. Je to zátoka vo Vlčom hrdle, kde kotvia motorové člny a je tam aj niekoľko hausbótov. Nesmiem zabudnúť ani na Lodenicu, ktorá je súčasťou Zimného prístavu. Tieto miesta nie sú priamo na trase, ale nikdy sa nestalo, aby som tam neodbočila.

nedeľa 22. apríla 2018

Dve posledné soboty na hrádzi

Každá však iným smerom. Tú predminulú som sa vybrala na smer Rusovce, včera zase opačným smerom na Berg. Fotodokumentáciu z cyklochodníka na hrádzi nemám. Mojou snahou bolo, aby som sa odtiaľ čo najskôr dostala preč, mimo dosah všetkých tých športuchtivých obyvateľov Bratislavy. Medzi cyklistami boli aj takí, ktorých nezaujímalo, že na cyklochodníku je okrem nich aj množstvo ďalších záujemcov. Odstaviť na kraji chodníka skoro v križovatke dvoch trás a opravovať bicykel, či postaviť sa uprostred chodníka práve na vrchole jedného z dvoch umelých kopčekov, to bolo pre nich úplne normálne. Nezaujímalo ich, či niekoho obmedzujú alebo nie. Takýchto prípadov je tam množstvo. Niekedy mám pocit, že ľudia vôbec nerozmýšľajú. Asi to bude vekom, ako som o tom písala v predošlom príspevku. No takéto správanie, aké vidím u dnešných ľudí, sme my zamlada nemali. Títo dnešní vidia iba seba, nikto iný ich vôbec nezaujíma. Musím tie návaly ľudí na hrádzi buď akceptovať, alebo sa počas víkendov vybrať úplne inde. A to som urobila o týždeň neskôr.

pondelok 16. apríla 2018

Polnočný anjel

Nie, že by som sa zámerne vyberala bicyklovať za tmy, no počas mojich cyklistických rokov sa mi už neraz stalo, že som sa domov vracala neskoro, dokonca aj okolo polnoci a neskôr. Ale nikdy nie sama. O jednom takom nočnom cyklistickom príbehu, ktorý sa odohral pred pár rokmi môjmu známemu cyklistovi, vám dnes napíšem. Chystala som sa celú zimu, že keď sa budem veľmi nudiť, tak vám tento príbeh sprostredkujem. Zima je preč a ja som sa asi až toľko nenudila, alebo som bola lenivá, lebo príbeh doteraz na blogu publikovaný nebol.  No na začiatku novej sezóny som sa predsa rozhodla, že o ňom konečne napíšem na  blog.

nedeľa 15. apríla 2018

Po starej hrádzi

Kto si ešte pamätá na časy, keď sa do Rusoviec bicyklovalo po starej hrádzi Dunaja? Je to už dávno, počítajú sa od tých čias už desiatky rokov. Vtedy nebolo bicyklovanie v takej móde ako je dnes, my sme však už vtedy bicyklovali. Rodičia aj deti. Najprv sme chodili tri bicykle, pretože mladší syn sa vozil na detskom sedadle na otcovom bicykli. Starší syn mal svoj bicyklík. V tých časoch, o ktorých píšem, mohli mať synovia šesť a tri roky. Keď mladší dorástol, mali sme každý  svoj bicykel.

sobota 14. apríla 2018

K Poldru a späť

Na včerajšiu ďalšiu cyklozahrievačku som sa vybrala opačným smerom ako minule. Keďže som si potrebovala dohustiť kolesá, išla som najprv na koniec Ovsišťa, kde je benzínka a na nej je to zariadenie, ktoré som sa konečne pred pár rokmi naučila sama používať. Predtým som vždy potrebovala nejakého asistenta, ktorý to urobil za mňa. Žiaľ, domácu pumpu ešte stále používať neviem, lebo keď jej koniec zapichnem do kolesa, celý obsah duše mi okamžite vyfučí a ja to koleso ledva dofúkam na toľko, aké bolo pred fúkaním. Po zdarnom doplnení vzduchu v kolesách som sa vybrala na smer Rusovce.

utorok 10. apríla 2018

Prvá tohoročná, fialkovo-marhuľová

Už som tu na blogu mala čerešňovú, aj agátovú, dnes to bude fialkovo-marhuľová. Tie ma totiž sprevádzali na včerajšej prvej cyklovychádzke. Vybrala som sa z domu niečo pred druhou hodinou. Dôkazom toho je fotka, ktorú som urobila kúsok za ekonomickou univerzitou. Že prečo hodiny ukazujú iba jednu, pochopia iste všetci. 

Len kúsok od hodín bolo už z diaľky vidieť modrejúci sa trávnik. Zosadla som z bicykla a išla som sa na tú krásu pozrieť zblízka.

nedeľa 18. februára 2018

Cyklisti a chodci vs motoristi na dunajskej hrádzi


Nielen vodič motorového vozidla, ale aj chodec a cyklista sú účastníkmi cestnej premávky. Preto musia všetci spomínaní dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Na moje bicyklovanie využívam prednostne miesta, kde sú cyklistické cestičky. No sú situácie, kedy sa na cestu, hoci nerada, púšťam tiež.  Na Slovensku je totiž cyklistických cestičiek a chodníkov stále príliš málo. Len pred pár dňami som sa dozvedela, že aj na miesta, na ktoré chodievam najviac a kde si myslím, že som v bezpečí, chodievam len na vlastné riziko.

sobota 17. februára 2018

Bufetov je na hrádzi dosť, ale pitná voda chýba

Sedela som raz pri jednom zo stolov bufetu kúsok od Prístavného mosta. Zaujatú do makro fotenia posledných jesenných kvietkov, ktoré som si natrhala na hrádzi, ma zrazu oslovil cyklista. Diaľkový. Bolo to zrejmé z jeho veľkého nákladu, ktorý si niesol na bicykli. Prichádzal od mesta, lepšie povedané zo smeru rakúskej hranice a išiel smerom  do Rusoviec. Neviem, akej bol národnosti, lebo jediné, čo povedal, bolo slovo "water". Veľkú nádej asi vkladal do bufetu, popri ktorom práve prechádzal Ten bol však v tom čase už mimo prevádzky. Hlavná cyklistická sezóna bola za nami.  Mne v tej chvíli nenapadlo nič iné, len mu odpovedať, že najbližší bufet je vzdialený cca päť kilometrov. Myslela som tým dvojicu bufetov pri Jarovskom ramene. Aj za neho dúfajúc, že aspoň jeden z nich bude otvorený.

piatok 9. februára 2018

Ako dopadol môj Winter Walk and Bike Week

Až dnes som sa dozvedela, že akcia, ktorá bola propagovaná na slovenskom facebooku na piatok pod názvom Do práce na bicykli v zime, bola vlastne celotýždňová akcia a zahŕňala nielen cestu do práce, ale aj zimné pešie prechádzky a bicyklovanie. O akcii som sa zmienila už aj na tomto blogu, takže  to, čo tomu predchádzalo, sa dozviete tam.