Popri Dunaji do Hainburgu

Prvá tohoročná jazda, pri ktorej som mala spoločníka. Vybrali sme sa na ňu v pondelok 4. júna. Podmienkou môjho spoločníka bolo, že sa musí dať na ceste kúpať.  Hoci som doma predtým študovala mapy a vymýšľala, kam by som išla, čo ešte nemám prejdené, nakoniec trasu ovplyvnila požiadavka o kúpaní. Keďže sa M pravidelne v Dunaji kúpe, vymyslela som trasu popri rieke. No k nej sme sa dostali až vtedy, keď sme urobili prvých deväť a pol kilometra. Poďme však pekne po poriadku.

Stretli sme sa na petržalskej strane Starého mosta. Ja som prišla o pár sekúnd skôr. Nešla som tam po hrádzi, ako obyčajne chodievam, ale cez sídlisko. Stihla som urobiť jednu fotku a M už stál pri mne.

Prvá zastávka bola, na tomto blogu už známom mieste, na hranici Slovenska s Rakúskom, na brehu Dunaja vo Wolfsthali.

Popri brehu sme pokračovali ďalej. Ja som išla tak, že som mala po pravej ruke rieku, M zase les. Zrazu sa zastavil a ukázal mi, čo si všimol v lese. Nááádheru! Taký kvet som ešte doteraz naživo nevidela. Preto sme obaja odstavili bicykle a chvíľu sme si tie kvety fotili. Je to ľalia zlatohlavá.

Pokračovali sme až k miestu, kde na druhom brehu vidíme zrúcaniny hradu Devín. Už som sem raz M doviedla, preto vedel, že sa tam bude môcť okúpať. O kúsok ďalej mu robil spoločnosť psík, ktorého prišli vykúpať rakúski majitelia. Už sa M obliekal a chystali sme sa na odchod, keď tam prišlo auto s rakúskou poznávacou značkou. Vodič vystúpil a išiel vymeniť tabule, ktoré tam od môjho posledného pobytu pribudli. Miesto je označené ako vtáčia rezervácia a na bicykli sa tam chodiť nesmie. Preto som vytiahla mapu, aby som sa pozrela, či máme okrem cesty vedúcej popri golfovom ihrisku, aj nejakú inú možnosť. Na mape som nič neobjavila.

Toto je pôvodná tabuľa, tú novú som už nefotila. Na nej pribudol údaj 1 kilometer. Nepochopila som, či sa tá rezervácia začína až po jednom kilometri, alebo má dĺžku z tohto miesta jeden kilometer. Bolo nám to aj tak jedno, my sme sa vybrali na cestu popri gollfovom ihrisku.

Keď som si všimla jednu odbočku, navrhla som, že poďme ju vyskúšať, či sa tade náhodou nedostaneme znovu k Dunaju a k nášmu cieľu. My sme si totiž chceli pozrieť zrúcaniny hradu Röthelstein. Cestičkou najprv cez lesík sme sa dostali do polí. Lenže tam cesta aj končila a musela sme sa vrátiť späť.

Na mňa čakal kopčisko, ktorý som doteraz ešte nikdy nedokázala vyjsť na bicykli. Vždy musím po pár metroch zísť dolu a kráčať vedľa bicykla 😟 Dobrou zámienkou bolo hocijaké fotenie, to som sa mohla aspoň trošku vydýchať.

Už sme na "vrchole" a rozhliadame sa po krajine. Jeden pohľad venujeme aj ceste, po ktorej sme prišli.  Tam vzadu vidíme devínsky kameňolom.

  

Pred nami je už len pár kilometrov cesty a prichádzame do Hainburgu. No ani jej okraje nás nenechávajú v pokoji. Fotíme aj tu ostošesť.

Po pár metroch sme už v Hainburgu. Nejdeme rovno k Dunaju, ale prechádzame cez mesto.

Trošku sa tu motáme, kým konečne nájdeme miesto, kde môžeme zísť s bicyklami k rieke. Tu sa konalo veľké prekvapenie, pretože prejazdy k Dunaju boli všetky uzavreté. Konečne sme jeden našli a tu sme aj hneď zaparkovali v záhradnej reštaurácii. Keďže sme vedeli, že máme pred sebou cestu popri bicykloch, dali sme si po pivku.

Padlo nám dobre a potom sme sa vybrali smerom k zrúcaninám hradu Röthelstein. Ja som tam už raz bola, preto som vedela, že na bicykloch sa tam jazdiť nesmie.

 

Cestou k hradu prechádzame aj popri Ferdind Häringer Platz, kde sa dá posedieť a oddýchnuť. M to už nebavilo ísť vedľa bicykla, nevedel sa dočkať, kedy už budeme tam. Stále sa ma vypytoval, ako ďaleko to je ešte. No už to ďaleko nebolo a oddýchli sme si až na mieste, kam sme smerovali.

A už sme tu! Po pár schodoch vyjdeme hore a otvorí sa nám pohľad na Dunaj a široké okolie.

O tomto mieste napíšem viac na blogu Potulky svetom.

Keď sme pofotili, vraciame sa späť. Ešte sme chvíľu posedeli na lavičke pri Dunaji a starou známou cestou sme z Hainburgu odišli. Na úrovni golfového ihriska sme z oficiálnej cyklocesty zase zišli, aby sme sa dostali k Dunaju a na miesta, ktorými sme dopoludnia išli tam. Na jednom mieste si M všimol maličkú štrkovú pláž a rozhodol sa, že to bude miesto jeho druhého kúpania toho dňa.

Ja som si medzitým fotila. Po krátkej kúpacej prestávke pokračujeme v ceste domov. Čochvíľa máme Bratislavu na dohľad. Na druhej fotke vpravo prechádzame popri nejakej kontrolnej búdke. Mám taký dojem, že tá ukrýva aj nejakú tajnú kamerku.

 

 4.6.2018, približne 50 km ( baterka v mobile to až do konca nezvládla)

Ďakujem za vašu trpezlivosť, že ste prišli až sem.  Zároveň ďakujem všetkým tým, ktorí zdieľajú články môjho blogu na sociálnych sieťach!