Zimný pozdrav

Aj keď na tomto cyklistickom blogu v posledných mesiacoch nepribudlo nič nové, predsa len niečo pribúda. Spamové komentáre. Nie však tu, na tomto novom blogspote, ale na pôvodnom blogu s adresou reminiscencie. Preto tam aspoň občas zájdem a spamové komentáre vymažem. Keď vidím, že si spameri vybrali len jeden článok, tak na ňom zastavím pridávanie komentárov. Väčšinou sú to aj tak veľmi staré články, na ktoré už málokto zablúdi. Takým bol napríklad aj dnes článok Dámska jazda.

Včera

som sa bola pozrieť, ako vyzerá vonku jeseň. Už je to dobrých pár dní, čo som sa nebola bicyklovať. Mala som obavy, že najprv budem musieť ísť dofúkať kolesá, ale našťastie to nepotrebovali. Tak som si to z domu namierila cez neďaleký lesík popri starohájskej kaplnke na hrádzu a tam som fotila, čo sa mi zdalo vhodné na fotenie. Prišla som len po dvojicu bufetov pri Jarovskom ramene. Keďže už svetelné podmienky na fotenie nevyhovovali, ani sa mi ďalej ísť nechcelo, odtiaľ som sa vrátila naspäť domov. Na fotkách uvidíte nielen jesennú prírodu, môjho Kellysa, ale aj mňa. Som zvedavá, kto ma prvý nájde.

Nielen o tom, ako ma divá sviňa vyľakala

Vítam vás na mojom novom, či lepšie povedané na staronovom blogu. Najprv pár slov o tom, prečo ste sa preklikli sem. Už dlhšie uvažujem o tom, že slovenskú blogovú komunitu na WordPresse opustím, zatiaľ som sa tak rozhodla urobiť s týmto cyklistickým blogom. Aby som tu mala kompletný celý rok 2016, tak som  všetky doterajšie tohoročné príspevky prekopírovala aj sem. Pôvodný blog nechám otvorený pre čitateľov aj naďalej, no nové príspevky budem zverejňovať už len tu.

Po cestách necestách

by som mohla nazvať včerajšiu cyklotúru, ktorú som pôvodne vymyslela ako túru za dropmi. Až na jeden, asi dva a pol kilometrový úsek, to boli vlastne všetko miesta, ktorými som už viackrát prešla, ale tentoraz to bolo naozaj so zámerom, vidieť živé dropy. Ak chcete vedieť, či sa mi to podarilo, čítajte ďalej.

Včera znovu na Braunsbergu a ešte aj ďalej

Počasie druhej polovice augusta je už viac vhodné na cyklistiku, ako tie horúce dni, ktoré sme mali skôr. Preto som si včera ráno povedala, že dnes musím niekde vyraziť. Plánovala som si znovu hrad v Hainburgu, ale tam som nakoniec zase nedošla. Namiesto toho smerovala moja túra cez niekoľko rakúskych dedín na cyklomost v Devínskej Novej Vsi a odtiaľ cez Devín domov. Ale poďme pekne po poriadku, ako k tomu vlastne prišlo.

Tentokrát to bolo aj so stopárkou

Zase som neopustila hranice mesta. Včera som sa vybrala len po petržalskej hrádzi a kúsok za čističkou som z nej zišla dole. Mojím cieľom bol Malý Zemník. Kým som však zišla z hrádze, zastavila som sa viackrát. Samozrejme, nevynechala som ani to moje obligátne miesto pri dunajskom ramene Zuzana. Bol tam taký pokoj, že by som na tom kameni pri vode zostala sedieť aj dlhšie. Podaril sa mi maličký úlovok v podobe krásneho vtáčika rybárika. Neviem, či ich tam poletovalo viac, alebo to bol stále ten istý, ale videla som ho na rôznych miestach. Keď si sadol na lano natiahnuté z lode k brehu, vtedy sa mi ho podarilo vyfotiť.

Do Hamuliakova v tejto sezóne po prvý raz

Na druhej strane Dunaja som sa túto sezónu už bicyklovala, ale pomenej, ako inokedy. Je to tým, že tento rok som si neposadila žiadne tekvice za záhradným pozemkom priateľky, takže sa nemusím o nič starať a aj tým, že každým rokom bicyklujem stále menej. S touto skutočnosťou nie som vôbec spokojná. V záhrade som bola tento rok iba raz, keď som sa tam zastavila cestou domov z jednej zmoknutej túry a okrem toho som bola na biskupickej strane už len raz. Keďže som potrebovala niečo vrátiť priateľke, vo štvrtok minulý týždeň som vec naložila na zadné koleso bicykla a vybrala som sa na druhú stranu Dunaja.

Žiadne extra túry sa nekonali

Nie je tu o čom písať. Iba, že by som dala zopár fotiek z preskúmavania oblasti, v ktorej sa nachádza Veľký a Malý Zemník a brehov Dunaja tentoraz nie na biskupickej strane, ale na tejto našej, kde žijem, teda v oblasti Rusoviec.

Krátky sobotňajší výlet

Dnes za marhuľami. Ten, kto sem ku mne chodieva častejšie, už vie, že Petržalka susedí s rakúskou marhuľovou obcou Kittsee a že tam často vedú kolesá môjho bicykla. Dnes som však nešla priamo do Kittsee cez Kopčiansku, ale vybrala som si dlhšiu cestu, zato však pre mňa pohodlnejšiu a hlavne bezpečnejšiu. Vyhla som sa totiž prechodu cez frekventovanú Rusovskú cestu v Petržalke.

Hlásim sa

len tak, aby ste vedeli, že žijem Ani sa veľmi nemusím preklikávať mojim denníkom na sports-trackeri, aby som vedela (viem to aj bez neho), že ani túto sezónu veľa nebicyklujem. Od cesty po Záhorí som nabicyklovala iba 60 km! Motala som sa len tu v okolí. O jednej z tých troch ciest som tu písala.

Spoznávam Biskupické luhy

Zopár cyklotúr územím po ľavom brehu Dunaja za Vlčím hrdlom som už zrealizovala. Naposledy tú, ktorú som nedokončila, pretože som pri nej zmokla. Včera som bola na ďalšej výprave v tejto lokalite.

Jej začiatok bolo stretnutie s M pod Prístavným mostom, potom kúsok po Bajkalskej na cyklochodník vedúci do Vlčieho hrdla. Na oblohe to zase vyzeralo dosť divne. Dúfala som, že túto túru sa nám dnes podarí dokončiť.

Z Mauacek do Bratislavy

Išeu Macek do Mauacek šošovičku muácic,
zapomneu si cepy doma museu sa on vrácit.

V tomto prípade to nebol Macek, ale ja s M. Už dlhšiu dobu sme sa bavili o tom, že by sme sa raz mohli vybrať na túru popri rieke Morave, ale trošku ďalej, nie iba za Devínsku Novú Ves.  M. trasu naplánoval a keďže by to bolo pre mňa tam a späť veľa, do Malaciek sme túto cyklojazdu kombinovali s vlakom.

Upršaná cyklotúra

Už päť minút po desiatej mám čerstvo dofúkané kolesá, vyzbrojená som dostatkom tekutín a čakám na parťáčku na benzínke na okraji sídliska. Už v tejto chvíli je horúco. Čas si krátim sledovaním cyklistov, ktorí využívajú jeden smer Dolnozemskej cesty, smer do mesta je pre autá uzavretý. Cyklisti jazdia v oboch smeroch, prechod chodcov usmerňujú mestskí policajti. Pravdepodobne sa tam jazdí nejaká cyklistická časovka. (Až doma zisťujem na internete, o aké preteky sa jednalo. (Pressburg Triathlon 2016).

Cyklisti a chodci sa konečne dočkali

Vo štvrtok dopoludnia sa to, čo sme niektorí očakávali už v decembri minulého roku, konečne stalo. Nespomínam si totiž v meste na žiadnu inú stavbu, ktorá by dokončením a jej odovzdaním nebola zároveň aj využívaná. Aj ja som patrila medzi tie naivky, ktoré verili tomu, že keď má most termín odovzdania 15.12.2015, bude v ten deň sprístupnený aj verejnosti. Bohužiaľ, tak sa nestalo. Čakali sme ešte ďalších päť mesiacov! A aj to sa dočkali zatiaľ iba chodci a cyklisti. Tí, čo sa chcú previezť z Petržalky do mesta alebo opačne električkou, musia čakať naďalej.

Aj Župná dvadsiatka

ktorej sa včera zúčastnilo množstvo bratislavských cyklistov, smerovala práve na tie miesta, kam aj ja rada chodievam a o ktorých som písala v predchádzajúcom príspevku. To, že sa v sobotu bude konať nejaká cyklistická masovka, som vôbec nevedela. Čosi mi prebehlo poza uši, že na tento víkend nám mesto pripravilo majáles, ale netušila som, čo všetko to obnáša. Až večer som doma vygooglila, že cyklisti, ktorí smerovali popri mne, fotiacej kvetinky na trase Most SNP – Berg, si vyšli na majálesovú túru. Oni boli vlastne dve. Jedna kratšia, druhá o niečo dlhšia. Tú kratšiu prispôsobili rodinám s deťmi, ale mnohé deti som začula v polčase povedať, že majú toho dosť. Chúdiatka, ich rodičia to asi dobre nepremysleli.

Cyklotrasy u rakúskych susedov

využívam rada na moje bicykovanie. Tri pohraničné rakúske obce – Berg, Kittsee a Wolfsthal sú tie, ktoré som nevynechala ani z mojich prvých tohoročných zahrievacích cyklojázd a ktoré som vám v poslednom príspevku sľúbila zdokumentovať. V apríli som sa tým smerom bola bicyklovať dvakrát – raz po Wolfsthal a druhý raz do Bergu.

Tohoročné “zahrievačky”

Máme tu máj a ja sa stále od začiatku tohoročnej sezóny motám len tu v okolí. Všetky moje cesty na bicykli si zaznamenávam v aplikácii sports tracker. Práve som si na diár tejto aplikácie pozrela.

Ôsmeho februára sa vydávam na úplne prvú tohoročnú jazdu na bicykli. Wow! Aká som bola hrdá, že tak skoro začínam tento rok bicyklovať.

Čerešňová túra

ktorú poznajú slovenskí cyklisti jazdiaci aj v susednom Rakúsku, je v mojich plánoch cyklotúr už dobré tri roky. Ide o cyklotúru v kraji, o ktorom sa v propagačných materiáloch píše, že sa tam každoročne od polovice apríla opakuje jedno nádherné voňavé prírodné predstavenie. V tejto oblasti je vraj vysadených až tisíce čerešňových stromov a ich kvety, spolu s ostatnými jarnými rastlinami robia túto túru takou nádhernou.

Milí moji

vyzerá to tak, že tento rok nebude o nič lepší, ako ten minulý. Aspoň teda, čo sa môjho bicyklovania týka. Namiesto toho, aby som začala cyklistickú sezónu, zase som ochorela. A môj Kellys, ktorý bol v servise na konci minulého leta ešte ani poriadne nezabral a už je zase v oprave. Vlastne od chvíle, kedy som s ním išla domov z tej predošlej, niečo na ňom sem-tam vrzlo, ale to som si myslela, že niečo, čo bolo menené, nejako dobre ešte nesadlo, že sa “to urobí” časom. Neurobilo. Keď som túto jar začala jazdiť, škrípalo to stále viac. Nezostávalo mi nič iné, len s ním ísť znovu do opravy.

Elegantná aj na bicykli

Príčinou toho, že sa na tomto blogu budem raz venovať aj takejto téme, je jeden môj internetový známy Milan. Cyklista a turista. Nedávno sa ma v jednom z komentárov na inom blogu spýtal, či si kupujem cyklistickú výbavu v istom necyklistickom obchode. Aj keď toto nemá a nechce byť oslavný článok na Lidl, musím ho spomenúť, pretože jeho otázka sa týkala presne tejto obchodnej siete. Odpovedala som, že áno, v Lidli si cyklovýbavu kupujem. Väčšinu oblečenia mám odtiaľ. Ceny cyklistického oblečenia sú v tomto obchode cenovo prijateľné, preto som si nakúpila oblečenie tak, aby som aj na bicykli bola zladená Síce sa nikdy nebudem môcť prirovnávať k ikone Audrey Hepburn, ale snažím sa. Ja sa obliekam do iného, športového štýlu.

Nevedela som sa rozhodnúť

aký nadpis mám dať tomuto príspevku. Možno aj FEBRUÁROVÉ BICYKLOVANIE. Reč bude nielen o tom, či je dôležitá rýchlosť pri bicyklovaní a rovnako tak pri chôdzi, ale aj o tom, ako som začala cyklistickú sezónu.  Na túto tému som sa pred istým časom bavila s jedným známym, ktorý nepriamo zhodnotil moje bicyklovanie nie za stopercentné. Na sto percent bicykluje podľa neho iba ten, kto sa neobzerá po okolí (nefotí ako ja a tým pádom každú chvíľu zastavuje), ale sleduje hlavne rýchlosť na “tachometri” Ja si naopak myslím, že nezáleží na tom, ako pomaly či rýchlo idem a bicyklujem, pretože stále predbieham tých, ktorí ležia na gauči.

Prvý mesiac úspešne za nami

Zase až príliš rýchlo. Nezdá sa vám? Veď len nedávno sme sa lúčili so starým rokom, už je za nami 31 dní toho nového. Zima skoro žiadna, dalo sa aj bicyklovať, ale ja medzi tých zimných cyklistov nepatrím. Síce, už som raz začínala sezónu vo februári, ale pamätám si veľmi dobre, ako ma pri bicyklovaní a ešte aj po ňom boleli uši, keďže som na hlave nič nemala.