Tohoročné “zahrievačky”

Máme tu máj a ja sa stále od začiatku tohoročnej sezóny motám len tu v okolí. Všetky moje cesty na bicykli si zaznamenávam v aplikácii sports tracker. Práve som si na diár tejto aplikácie pozrela.

Ôsmeho februára sa vydávam na úplne prvú tohoročnú jazdu na bicykli. Wow! Aká som bola hrdá, že tak skoro začínam tento rok bicyklovať.
Síce svietilo slnko, ale bolo poriadne chladno a hlavne veterno. Prišla som len po Jarovské rameno a dva bufety pri ňom a vrátila som sa domov. Viac ste sa o tejto prvej zahrievačke mohli dočítať TU.

Presne o dva týždne som vytiahla bicykel znovu. Dvadsaťosem kilometrovú jazdu som si urobila, ako ináč, než na hrádzi a z nej som za Jarovským ramenom popri hausbótoch prešla k Dunaju.  Pri bufete Pri Poldri som sa vrátila na hrádzu a odtiaľ som pokračovala do Čunova. Počasie už bolo priaznivejšie, vonku som sa motala skoro do zotmenia.

O týchto prvých dvoch zahrievacích jazdách som už podrobnejšie písala v inom článku. Suma februárových kilometrov zostala smiešne nízka – iba 43 km.

Celý marec som venovala liečbe choroby a zotavovaniu sa po nej. Po dvoch dávkach antibiotík som bicyklovanie z mojich aktivít vynechala. Až začiatkom apríla som sa konečne zase vybrala bicyklovať. Ako som písala nedávno v mojom príspevku s názvom Čerešňová cesta, zostala som stále len v blízkom okolí.

Tento záber je napríklad z chodníka popri dostihovej dráhe z dňa, kedy som išla k Veľkému Zemníku.

Tí, ktorí častejšie navštevujú moje blogy, toto miesto určite poznajú. Dosť často zídem z hrádze a pozriem sa, čo je nové na Zuzane.

Ďalšie miesto, na ktoré často zamierim dolu z hrádze a cyklistického chodníka je to, ktoré som si pre seba nazvala ako korytnačkové jazierko.





Keďže bolo príjemné počasie, posedela som si pri kofole v jednom z bufetov na hrádzi.

Som rada, že som vďaka bicyklu mohla objaviť mnohé krásne zákutia bratislavského chotára. Toto ja napríklad záber Jarovského ramena. Popri ňom a popri ďalších menších ramenách Dunaja a jazerách sa dajú prejsť kilometre.

V apríli som osem dní venovala jazde na bicykli a najazdila som (pre väčšinu cyklistov smiešnych) 152 km. V tomto súhrne je už aj jazda, ktorú som absolvovala zo servisu. To, že mi občas čosi na bicykli vŕzga, som vedela už od poslednej opravy bicykla, ale stále som to odkladala. Keď bol ten zvuk až natoľko nepríjemný, že som sa hanbila, keď okolo mňa niekto prechádzal, nemohla som opravu odkladať.

O tom, ako som išla s bicyklom domov zo servisu, som písala na inom blogu a venovala som tomu dva príspevky. Prvý je pod mierne bulvárnym názvom Dva dni s Adonisom a druhý sa volá Cestou domov z Rusoviec. Ich obsah sa dozviete po kliknutí na odkazy.

Tu by som na chvíľu rada odbočila k inej téme. Pri jednej nedávnej internetovej komunikácii s jednou pani z Ružomberku som sa dozvedela, že nie všetci chápu význam slov “kliknite na odkaz”. Naozaj sa v dnešnej dobe nájde ešte niekto taký, kto nevie, že keď je v texte niekoľko slov v inej farbe, či zvýraznené tučným písmom, že má na to kliknúť a že po kliknutí sa mu otvorí iný článok? Ďalšou alternatívou môže byť ešte text začínajúci https://xxxx Ja tomu veľmi neverím, ale napriek tomu som sem toto vysvetlenie chcela dať.

Okrem toho, že som jazdila na už vyššie spomínané miesta, vybrala som sa aj opačným smerom. Pri týchto aprílových rozohrievačkách som sa vybrala dvakrát aj za hranicu nášho mesta, na rakúske územie. Z týchto dvoch ciest vám prinesiem reportáž inokedy.

Toto je kópia článku, originál ktorého bol publikovaný na TOMTO BLOGU.