Čerešňová túra

ktorú poznajú slovenskí cyklisti jazdiaci aj v susednom Rakúsku, je v mojich plánoch cyklotúr už dobré tri roky. Ide o cyklotúru v kraji, o ktorom sa v propagačných materiáloch píše, že sa tam každoročne od polovice apríla opakuje jedno nádherné voňavé prírodné predstavenie. V tejto oblasti je vraj vysadených až tisíce čerešňových stromov a ich kvety, spolu s ostatnými jarnými rastlinami robia túto túru takou nádhernou.

To, čo ste čítali doteraz, som napísala ešte 28. marca. Mal to byť článok o pripravovanej túre. Vtedy som ešte dúfala, že sa na čerešňovú cestu dostanem. Čo dúfala! Bola som presvedčená o tom, že túto jar už konečne čerešňovú túru zrealizujem. Moje plány však znovu narušilo ochorenie, kvôli ktorému som celý marec nemohla bicyklovať a tak sa postupne pripravovať na dlhšiu cestu. A keď som konečne začiatkom apríla vyšla prvý raz von na bicykli, zistila som, že ovocné stromy už kvitnú a sú medzi nimi aj čerešne. To mi už bolo jasné, že ani tento rok sa do Rakúska na spomínanú cyklotúru nedostanem.

No a keďže burgenlandské kvitnúce čerešne som tento rok zase nemala možnosť vidieť, tak som si v prvej polovici apríla vyberala také trasy u nás doma, kde som vedela, že tiež rastú čerešne. Bola som si pofotiť aspoň tie, ktoré rastú popri dunajskej hrádzi. Niektoré rastú divoko, iné sú v záhradách, prípadne na miestach bývalých záhrad.

Ako prvú som si všimla čerešňu v záhrade,  ktorá je len kúsok od môjho domu a ktorá kedysi patrila hájovni v Starohájskom lesíku. Túto som si odfotila ponad hnusný dočmáraný panelový múr.

O pár dní neskôr to bola kvitnúca čerešňa medzi Rusovcami a Čunovom.

Keď som o niekoľko dní išla opačným smerom, tam som tiež čerešne videla. Napríklad tie, ktoré sú pri cyklistickom bufete pri bývalom Lide.

A len niekoľko metrov od tohto miesta kvitla ďalšia. Hoci je staručká, bola pre mňa top, pretože tak krásne kvety nemala ani jedna z tých ostatných.

Cyklotúru, ktorú nazývajú čerešňová, mám naštudovanú celkom dobre. Viem, že do Parndorf Ortu by som išla určite vlakom a odtiaľ už po vlastných kolesách. Na internete som našla mapku niekoho, kto tú túru už robil z dediny Jois neďaleko Parndorfu. Takže keď pripočítam dvakrát cestu zo stanice v Parndorfe do Joisu, pribudlo by mi k 66 km, ktoré uvádza mapka ešte 13 km. Na netrénovaný zadok a nohy by to bolo celkom dosť. Keby som sa však bola vybrala, tak by som ju asi nejako zvládla. Už len keby som bola niekoho našla do partie. A potom by som sa z nej niekoľko dní zotavovala.

Do budúcnosti už radšej nebudem nič plánovať a poteším sa tomu, keď sa mi raz túto túru konečne podarí zrealizovať. Milí čitatelia tohto blogu, je tu medzi vami niekto, kto už túto čerešňovú túru absolvoval?

Toto je kópia článku, originál ktorého bol publikovaný na TOMTO BLOGU.