Zobrazujú sa príspevky s označením Moje cyklovýlety. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Moje cyklovýlety. Zobraziť všetky príspevky

pondelok 17. augusta 2020

V koryte starého Dunaja


Koncom druhej májovej dekády som sa nechala nahovoriť, že sa pôjdem opaľovať. Bolo to prvé opaľovanie v tomto roku a asi aj nadlho posledným zostane za ostatné tri roky. Prečo? Lebo som sa pekne krásne spálila a týždeň po opaľovaní ma svrbelo celé telo, pokožka sa mi hojila pomaly a ešte dlho potom šúpala. Honba za hnedou pokožkou ma už pred niekoľkými rokmi prestala baviť a aj pobyt na slnku mi nerobí tak dobre ako kedysi. Holt, bude to asi vekom 👩

Asi je každému jasné, že píšem o tom preto, lebo na presun k vode som použila bicykel. A keďže to miesto, na ktoré sme sa vybrali, nie je úplne blízko, na bicykli som prešla tam a späť 35 km. Nebolo to prvý raz, čo som na tom mieste bola. Naposledy pred dvomi rokmi, ale vtedy sme sa tam v závere trasy dostali ináč. ako teraz.

piatok 14. augusta 2020

Keď cestu lemujú šípové ruže a margaréty


O necelý týždeň po ostatnej cyklotúre miestami Seneckého okresu som sa vybrala na kratšiu túru, ktorej cieľom boli Ostrovné lúčky v Čunove. Avšak skôr, ako som sa dostala k jazerám, musela som prejsť po hrádzi  a cez les necelých 15 km. V nedeľu, vlastne počas víkendov a sviatkov sa radšej hrádzi vyhýbam a mala som tak urobiť aj v túto májovú nedeľu. Nepríjemný zážitok, ktorý som v tento deň zažila, tu radšej opisovať nebudem. Tí dvaja pubertiaci si ma, dúfam, veľmi dobre zapamätali a nič také si v budúcnosti voči mne, ani voči nikomu inému nedovolia. Takže z tohto úseku aspoň niekoľko fotografií.

piatok 7. augusta 2020

Čas s koronou plynul a prišiel máj


Aj v máji som sa viac chodila prechádzať do okolitých lesíkov hlavne v čase, kedy som tam len málokoho stretla. Za opomenutie stojí prvá májová cyklojazda. Bol to okruh cez Vrakuňu, poza letisko do seneckého okresu a odtiaľ znovu cez Vrakuňu domov. Podobnú trasu len s malými odchýlkami som už absolvovala aj v minulosti.

Keď podnikám cyklistiku týmto smerom, z domu sa najprv vyberiem smerom k  Prístavnému mostu. Po ňom sa dostanem na Bajkalskú ulicu. Z nej po niekoľkých desiatkach metrov odbočím vpravo na cyklistický chodník, ktorý ďalej vedie po hrádzi Malého Dunaja do Vrakune a ďalej až poza letisko do Ivanky pri Dunaji.

pondelok 29. júna 2020

Do prírody na bicykli


Za posledný týždeň som dvakrát prišla domov z bicyklovania s bylinkami. Moje cyklovychádzky ponímam ako prechádzky prírodou, ako spoznávanie dovtedy nepoznaného. Snažím sa, aby bolo bicyklovanie pre mňa relaxom. Ja viem, že takých cyklistov ako som ja, je pomenej. Mnohí berú  cyklistiku len ako šport, ako naháňanie rekordov. No len málokedy vidia, čo sa deje popri nich, nevšímajú si okoloidúcich cyklistov, ani prírodu okolo.

pondelok 15. júna 2020

Aprílová aktivita


Korona kríza pokračovala aj v apríli, takže som sa ako cyklistka veľmi nevyznamenala. Bez jedného dňa uplynul celý mesiac odvtedy, čo som si bola pre rúško. Až 16. apríla som vytiahla znovu bicykel. Aj ja som sa nahodila predpisovo, pekne s rúškom na ústach. Žeby mi to spôsobovalo slasť, to sa vôbec povedať nedá. Kvôli rúšku som pobyt vonku aj mimo bicyklovania  obmedzila len na najnutnejšie veci, pretože som sa pod rúškom dusila. Brr.

piatok 12. júna 2020

Prežijú cyklisti rok 2020?


Prežijú. Nemajte obavy. Aj ja som už z roku 2020 prežila skoro pol roka, aj keď som tu počas toho obdobia nedala nič o sebe vedieť. Pokúsim sa to v najbližších dňoch napraviť a zaznamenám tých pár cyklistík tohoročnej jari. Nie je to prvý pokus, ak si dobre spomínam, tento príspevok som začínala už najmenej trikrát. Dúfam, že ho dnes konečne aj dokončím.

štvrtok 17. októbra 2019

Proti vetru


som sa predvčerom dopoludnia vybrala bicyklovať na dunajskú hrádzu. Doma, pozrúc sa von oknom, to ani tak hrozne nevyzeralo, no keď som vyšla na otvorené priestranstvo, sranda to nebola. Ale keďže som sa nemala kam ponáhľať, svojím pohodovým tempom som prerážala vietor a pokračovala v bicyklovaní. Časté zastávky nielen na fotenie, ale aj na zbieranie bylín, mi dodávali sily do ďalších metrov. Vedela som presne cieľ mojej cesty, preto som si povedala, že aspoň potiaľ zájsť musím. Už keď som bola skoro na mieste, oslovil ma oproti idúci pán, že vráťte sa, aj ja som to vzdal. Odpovedala som mu, že o chvíľu tak urobím tiež.

nedeľa 6. októbra 2019

Vôbec sa tomu nečudujem


Čomu? No predsa tomu, že na blog skoro nikto nechodí. Nemá dôvod. Ja nebicyklujem, teda nemám ani o čom písať. Keď mám chvíľu čas, tak si robím aspoň poriadok v mobile a v počítači, kde mám aj záznamy doterajších trás za niekoľko rokov. A práve pri takomto prezeraní som sa pýtala sama seba, či používam tú najlepšiu aplikáciu na zaznamenávanie mojich pohybových aktivít.

nedeľa 15. septembra 2019

Po koniec mesta, V. bratislavského okresu a Bratislavského kraja


V piatok ráno som riešila vážnu dilemu. Ísť po dvoch týždňoch znovu k lekárke s neustále boľavou nohou, alebo ísť nohu "rehabilitovať" na bicykli. Vybrala som si tú druhú možnosť. Smer, ktorým som sa vybrala, mal dva dôvody. Počas tohto týždňa som prechádzala v aute po moste ponad vodné dielo v Čunove a vtedy som si uvedomila, že veď ja som túto sezónu nebola ani raz bicyklovať týmto smerom. Druhým dôvodom bola ranná návšteva mnou občas navštevovaného českého blogu, v ktorom blogerka v jednom z posledných článkov písala o návšteve Danubiany.  O tom, čo ma v ňom mierne "nadvihlo", napíšem neskôr. Rozhodla som sa teda, že sa vyberiem na Vodné dielo v Čunove.

nedeľa 18. augusta 2019

Bicyklom ku kanoistickému areálu


Dnes bola vonku zase horúčava, absolútne ma tam nelákalo ísť. Po nedeľnom obede som si trošku zdriemla pri telke a potom som sa rozhodla, že opíšem včerajšiu malú popoludňajšiu cyklistiku. Keďže bolo podobne teplo, no o niečo menej, ako dnes, dlho som po hrádzi, kde na človeka svieti slnko a nie je žiaden tieň, nevydržala. Rozhodla som sa, že pri najbližšej možnosti zídem z hrádze dole medzi stromy. 

pondelok 15. júla 2019

Konečne ďalej ako len do Edelstalu


Trvalo zase viac ako týždeň, čo som sa rozhodla znovu bicyklovať. Ďalšiu júlovú cyklotúru som si naplánovala po rakúskych cestách a cyklocestičkách. Vybrala som sa zase tým istým smerom ako pri poslednej cyklistike. Kúsok pred Mostom Apollo som si urobila fotku a predsavzala som si, že ďalšie fotenie bude až na rakúskom území. Keď som prechádzala popri divadle Aréna, pozdravil ma nejaký muž zo skupinky cyklistov. Až vtedy som si všimla, že  v skupinke cyklistov stojí aj môj spodný sused, ktorý sa so skupinou tiež chystal niekde do Rakúska. 

nedeľa 14. júla 2019

Prvá júlová len kúsok za Lafranconi


Mierne rozbehnutá, presnejšie napísané rozbicyklovaná, som sa aj na tretí deň, čo už bolo prvého júla, vybrala ráno o pol ôsmej zase bicyklovať. Tentoraz som išla opačným smerom ako v predošlých dňoch, teda smer Most SNP a ďalej. Nemala som stanovený presný cieľ, takže mi bolo jedno, ako dlho sa zdržiavam fotením a kde si poviem, že dosť, vraciam sa späť.

Prvé dlhšie zastavenie bolo pri Dunaji, v areáli Magio pláže. Hoci nie som s týmto zariadením vôbec vnútorne stotožnená, nezvyknem ho navštevovať, v to prvojúlové teplé ráno som túto možnosť využila. Vybrala som si jedno z lehátok a chvíľu som vnímala rannú atmosféru, ktorá  mi ponúkala výhľad na Dunaj a na druhom brehu na hrad a Staré mesto.

sobota 13. júla 2019

Obzretie sa za júnom


Ahojte čitatelia!

Do dnešného príspevku by som rada zahrnula moje celojúnové bicyklovanie. Pohodlne sa usaďte a čítajte. Nebojte sa však, na to, že chcem opísať jeden celý mesiac, nebude toho príliš veľa.

Celý jún skoro nič. Horúčavy, ktoré udreli, mi nedovoľovali činiť sa v mojej záľube bicyklovať. Alebo to už mojou záľubou nie je? Vyzerá to tak, že mám milión výhovoriek, prečo nebicyklujem.   Bicykel odpočíval a ja tiež.  Schovaná doma, na oknách stiahnuté žalúzie, v noci sa nedalo spávať. Nechápem, ako som mohla kedysi milovať horúce leto a vo vysokých teplotách ešte aj vysadnúť na bicykel a hnať sa niekoľko kilometrov za vodou. Za celý tohoročný jún som sadla na bicykel len štyrikrát.

nedeľa 14. apríla 2019

A je tu apríl


Čo apríl! Polovička apríla je preč. Prvú vetu tohto článku prepisujem v tomto momente už tretí raz. Začala som ho písať ešte v poslednej dekáde marca, ale ani na druhý pokus o týždeň neskôr, som článok nedokončila. Dúfam, že sa dnes dopracujem do zdarného konca a aj do zverejnenia článku.

Prvé tri jarné týždne máme za sebou. Počasie celkom cyklistom prialo. No i napriek tomu som po tom prvom pomotkaní  v blízkom okolí vytiahla bicykel iba dvakrát. Na častejšie bicyklovanie akosi nevyšlo, pretože som v marci zrealizovala dlho plánovaný menší výlet do Vysokých Tatier, samozrejme, že bez bicykla. Tam som tiež stretávala cyklistov aj na takých miestach, kam som ja vyšla zadýchaná aj bez bicykla. Keď som už bola z Tatier doma a v nedeľu pred týždňom som sa vybrala bicyklovať, od pondelka som sa zase liečila doma z prechladnutia. Po týždni, kedy som znovu vybehla von na bicykli, to zatiaľ na žiadne ochorenie nevyzerá. Našťastie!

pondelok 4. marca 2019

Dnešné prvé tohoročné pomotkanie

Už tu máme štvrtého marca, jar v neďalekých lesíkoch je v plnom rozpuku, tak som si povedala, že konečne nastal čas, aby som vytiahla bicykel. Našťastie, okolo obeda, keď som sa išla bicyklovať, nefúkal ešte taký vetrisko, aký fúka vonku teraz. Úplné bezvetrie nebolo, ale dalo sa.

Najprv som sa vybrala za M, lebo som si vypočítala, že by mal byť v práci. Prvé tri kilometre som prešla ako po tŕňoch, ale dúfala som, že sa mi všetky podobné veci ako tŕne vyhnú. Duše som mala veľmi mäkké, časť trasy som radšej prešla popri bicykli. Dofúkanie duší som zverila M a s nafúkanými kolesami to už bolo fajn.

nedeľa 14. októbra 2018

Seniori v pohybe

Práve dnes ma upútal článok s týmto názvom v Bratislavských novinách. Píše sa tam o občianskom združení s týmto názvom, ktoré sa venuje nielen pohybovým aktivitám seniorov.

Nepotrebujem byť zaradená do nejakého združenia, pohyb si viem naordinovať  a zorganizovať aj sama. Keď to nie je bicyklovanie, je to pešia chôdza prechádzková, alebo turistika. Dnešný dátum sa blíži k polovičke októbra a ja som bicykel vytiahla dnes prvý raz. Na blogu projektu 365 dní som v podslednom období viackrát spomínala, že ma zase navštívila choroba v podobe infekcie horných dýchacích ciest a následného kašľa, ktorý sa ma drží a nie a nie sa ma pustiť. Možno aj preto neprestáva, lebo som chorobu vôbec nevyležala, lákali ma aj počas choroby prechádzky v meste a potom aj mimo mesta. Na vine bolo krásne októbrové počasie. Uvažujem o tom, že by som k tomuto blogu mala vytvoriť podstránku, ktorá by sa venovala mojej turistike a prechádzkam v meste. Môj pohyb nespočíva iba v bicyklovaní.

sobota 6. októbra 2018

Októbrové bicyklovanie

Je šiesteho októbra a moja choroba, zdá sa mi, konečne ustupuje. Kašlem už len sem-tam, no fit ešte nie som. Ešte predvčerom som si myslela, že už včera - v piatok asi vytiahnem aj bicykel, no radšej som tak neurobila. Ráno mi Google+ pripomenul jednu z minuloročných októbrových cyklistík. To ma nakoplo, aby som si na blogu vyhľadala cyklotúry, ktoré som v minulosti podnikla nielen začiatkom, ale vôbec počas mesiacov október.

nedeľa 16. septembra 2018

Nový bicykel som už stihla pokrstiť

...a to hneď dvakrát pri jednej cyklistike. Dostanem sa k tomu podrobnejšie, ale najprv pekne po poriadku.

Na sobotu sme si s M plánovali spoločnú cyklistiku na Záhorie. Ani som nestihla vybrať jeden z pripravených okruhov, dostala sa ku mne informácia, že v deň, kedy sme mali na cestu tam použiť vlak, sa v Šaštíne koná celonárodná púť. Riskovať, že sa nakoniec do žiadneho vlaku nedostaneme, sme nechceli, tak sme plánované Záhorie zrušili.

Po viac ako roku

som sa bola v pondelok bicyklovať v Jarovskej bažantnici. S priateľkou J sme sa dohodli na stretnutí pri neďalekom bufete na hrádzi. Keď som tam presne na minútu prišla, J si už fúkala kolesá svojho bicykla. Veľmi sa jej nedarilo, nechala to teda tak, že vyskúša, či to bicykel dá aj tak. Bol by dal, ale nastal druhý problém. Podporná noha bicykla jej zavadzala do zadného kolesa natoľko, že to vydávalo nepríjemné zvuky a určite to aj brzdilo rýchlosť bicykla. Pokúšali sme sa tú nohu trošku uvoľniť, ale bez náradia, ktoré nenosí ani jedna z nás, to nešlo. Je to veľká chyba, lebo som sa zase presvedčila, že môžete mať akýkoľvek problém s bicyklom, nenájde sa chlap, ktorý by zastavil a aspoň poradil. Jasné, veď dvadsiatku sme mali už veľmi dávno, J ešte dávnejšie ako ja 😔

piatok 7. septembra 2018

Pri príležitosti prvého výmesačia

od kúpy nového Kellysa som sa rozhodla, že napíšem k tejto udalosti článok. Taký všeobecný, nie z nejakej konkrétnej túry. Ani nemám z akej, lebo na tej poslednej som bola pred viac ako týždňom a o tom som tu už písala. Len v skratke zhrniem mesiac odo dňa, kedy som prišla domov s novým bicyklom.

Bolo to 7. augusta. Prvá fotka nového bicykla vznikla hneď po jeho kúpe vonku pred obchodom. Dôkaz o tom je tu. Nie, nie! Musím sa opraviť. Úplne prvá fotka vznikla ešte začiatkom augusta, keď som si ho bola prvý raz pozrieť v obchode.