Konečne ďalej ako len do Edelstalu

Trvalo zase viac ako týždeň, čo som sa rozhodla znovu bicyklovať. Ďalšiu júlovú cyklotúru som si naplánovala po rakúskych cestách a cyklocestičkách. Vybrala som sa zase tým istým smerom ako pri poslednej cyklistike. Kúsok pred Mostom Apollo som si urobila fotku a predsavzala som si, že ďalšie fotenie bude až na rakúskom území. Keď som prechádzala popri divadle Aréna, pozdravil ma nejaký muž zo skupinky cyklistov. Až vtedy som si všimla, že  v skupinke cyklistov stojí aj môj spodný sused, ktorý sa so skupinou tiež chystal niekde do Rakúska. 

Predsavzatie o nefotení som nedodržala. Už pred Mostom Lafranconi som stála preto, lebo som bola smädná a potrebovala som uhasiť smäd. Ani motýle poletujúce popri mne mi nedali pokoj, tak som stála znovu. Keď som prechádzala popri odbočke, ktorou zvyknem niekedy zísť dole k Dunaju, trošku som mala nutkanie, že zídem dole. Nakoniec som odolala a pokračovala som ďalej k hraničnému prechodu. V čase, keď som prešla hranice, skupina cyklistov aj s mojím susedom už bola niekde kilometre predo mnou.

Ja som za hraničným prechodom odbočila do Bergu.

Prešla som možno len dva kilometre a aj tu bolo pre mňa pripravené lákadlo. Slnečnicové pole. Tu som teda postála dosť dlhý čas, kým som si urobila množstvo fotiek. 

Na druhej strane cesty lákali stromy ovešané marhuľami, ale k nim som sa radšej nepriblížila. V obciach pri našich hraniciach pribúda počas roka, hlavne pred dozrievaním marhúľ, množstvo tabuliek s upozornením, že ide o súkromné pozemky. Ani len fotku marhule zblízka som sa neodvážila urobiť. V živote som si nedovolila odtrhnúť jedinú marhuľu zo stromu. No asi nie každý sa správa tak, ako ja.

Po krátkej prestávke na odpočívadle, kde som si doplnila zásoby vody, som pokračovala do centra obce.

Berg je obec v Dolnom Rakúsku, v okrese Bruck an der Leitha. Bezprostredne susedí s bratislavskou Petržalkou. Vždy ma fascinuje táto dedina svojou uhľadenosťou a čistotou, preto sa v jej centre zakaždým zastavím pri fontáne, ktorá nesie názov Studňa troch krajín. Fontána bola vybudovaná v roku 2004 pri príležitosti rozšírenia EÚ ako symbol pohraničného regiónu Rakúsko - Slovensko - Maďarsko. Keďže som mala pred sebou celý deň a nikde som sa neponáhľala, v parčíku na námestí som si posedela dlhšie.

Držiac sa cyklistických smeroviek som pomaly vyšla hore dedinou. Potom som míňala vinohrady a polia so zrelým, prípadne už pokoseným obilím. Že mi fúkal vietor, je vidieť na fotke so stromom marhule.

 

Ešte pohľad dozadu, kde nechávam nielen Berg, ale aj vzdialenejšiu Bratislavu.

Túto trasu a ešte aj kus ďalej do Edelstalu som už niekoľkokrát prešla. Mám ten úsek rada, lebo prechádza pekným prírodným prostredím. Edelstal je  obec v spolkovej krajine Burgenland v okrese Neusiedl am See. Tam ma prekvapilo smerovanie cyklotrasy ponad dedinu, ktorú som vlastne celú obišla  a prišla som až na jej koniec. Tam ma to znovu posielalo vľavo do kopcov. Ten úsek som išla teraz po prvý raz. Preto som ani len netušila, čo ma čaká.

 

No ešte skôr, ako som skončila pri tabuli oznamujúcej koniec dediny, odpočinula som si na novom cyklistickom odpočívadle. Naozaj veľmi peknom a vybavenom všetkým, čo cyklista potrebuje. Dokonca tam bola aj nabíjačka pre elektrobicykle. Priestor spríjemňovalo množstvo kvetov, pred slnkom tam cyklistu ochráni plátená strieška.

Po asi dvoch kilometroch som prišla na kopec nad dedinou, kde sa rozprestieralo množstvo vínnych pivníc. Zaujímavé miesto. Na obec Edelstal som sa pozerala z inej strany a z iného kopca. Uvedomila som si, že som si kus nadišla, že by som sa na tieto miesta dostala asi aj kratšou cestou. Ak tade pôjdem niekedy nabudúce, určite sa nebudem držať cyklistických smeroviek. Lenže... Keby som si bola cestu skrátila, nebola by som objavila to nové cyklistické odpočívadlo.

Aj tu bolo cyklistické odpočívadlo. Také bežné, na aké som zvyknutá z iných miest v Rakúsku.

Odtiaľ ma smerovky vyviedli von z Edelstalu a bola som na kopci, z ktorého som mala krásny výhľad na širokánske okolie. Až do Bratislavy. Vlastne aké až? Aj. Od mesta som bola v tej chvíli vzdialená len dvadsať kilometrov. Výhľad na krajinu kazila len rozľahlá fabrika na nápoje. Pôvodná Römerquelle, dnes Coca-Cola. Jej minerálky poznajú uričte aj mnohí našinci.

Približne polkilometrový úsek dole z kopca som zišla skoro šusom a ocitla som sa pri hlavnej ceste. Na konci tejto cestičky medzi poliami a vinohradmi končila znovu aj rakúska spolková republika Burgenland a začínala tam spolková republika NÖ. Okamžite po prekročení hranice spolkovej krajiny Dolné Rakúsko som si všimla veľký rozdiel v kvalite cyklochodníka.

Neviem, či som si smerovky všímala dostatočne dobre, ale na istom úseku sa mi cyklochodník stratil z dohľadu a musela som ísť kus po ceste s autami. Aj tu som prechádzala popri vínnych pivniciach, tie mi však už boli známe z predošlých cyklotúr.

Mojím cieľom bola dedina Prellenkirchen. Je to trhová obec v Dolnom Rakúsku v okrese Bruck an der Leitha.  Niekde ju označujú za mesto, nech je to čokoľvek, ale v podstate tam nič nie je sa ja som sa tam po nájdení kaplnky so sochou Nepomuckého nezdržiavala a pokračovala som ďalej. .

Z Prellenkirchenu som smerovala do Deutsch Haslau, ktoré patrí administratívne pod Prellenkirchen. Aj tam som mala vytipované miesto, kde mala stáť socha Nepomuckého. Našla som ju veľmi rýchlo, je umiestnená v kaplnke pri moste cez rieku Leitha. Už kúsok za Prellenkirchenom, kedy som z hlavnej cesty vyšla von z dediny do polí, mi prestal slúžiť fotoaparát. Vôbec nechcel zaostrovať, takže fotky sú od tej chvíle buď nekvalitné, alebo som fotila len veľmi málo s mobilom. Jeho dožívajúcu baterku som si musela šetriť, aby mi vydržala až domov.

 

 

Po moste, blízko ktorého som fotila Nepomuckého, som prešla na druhý breh rieky Leitha, pokračovala som ani nie kilometer a ocitla som sa v ďalšej obci. V Potzneusiedl som najprv sochu prešla nevšimnúc si ju, ale keďže som vedela, že by mala stáť v blízkosti zámku, vrátila som sa od zámku kúsok späť a skrytú  pod korunami orechov som ju nakoniec našla. Aj obec Potzneusiedl je v spolkovej krajine Burgenland v okrese Neusiedl am See. Túto spolkovú krajinu som na spiatočnej ceste domov opustila až na hraniciach s Bratislavou na Kopčianskej ulici v Petržalke.

 

 

Viac fotografií sôch Nepomuckého nájdete na blogu Svatý Ján Nepomucký

Ako je vidieť z predchádzajúcej fotografie, do Kittsee som to mala v tej chvíli 16 km a odtiaľ domov ešte ďalších približne osem. Posledná fotografia ukazuje v diaľke kopce, pod ktorými som jazdila na začiatku mojej cyklotúry. 

Túto poslednú trasu nemám zase presne zrátanú, pretože mi dvakrát baterka mobilu vypla aplikáciu a ja som si to hneď nevšimla. To, čo mám zmerané, plus odhad toho, čo zmerané nemám, je niečo málo cez  50 km.

Cyklotúra uskutočnená 11.7.2019