Obzretie sa za júnom

Ahojte čitatelia!

Do dnešného príspevku by som rada zahrnula moje celojúnové bicyklovanie. Pohodlne sa usaďte a čítajte. Nebojte sa však, na to, že chcem opísať jeden celý mesiac, nebude toho príliš veľa.

Celý jún skoro nič. Horúčavy, ktoré udreli, mi nedovoľovali činiť sa v mojej záľube bicyklovať. Alebo to už mojou záľubou nie je? Vyzerá to tak, že mám milión výhovoriek, prečo nebicyklujem.   Bicykel odpočíval a ja tiež.  Schovaná doma, na oknách stiahnuté žalúzie, v noci sa nedalo spávať. Nechápem, ako som mohla kedysi milovať horúce leto a vo vysokých teplotách ešte aj vysadnúť na bicykel a hnať sa niekoľko kilometrov za vodou. Za celý tohoročný jún som sadla na bicykel len štyrikrát.

Prvý raz som vytiahla bicykel síce už začiatkom mesiaca, no potom čakal ďalšie tri týždne, kým som s ním vyšla von znovu. Bolo to až v posledných dňoch mesiaca. Keď som teraz spätne pozerám do diára môjho sports-trackera, tak to neboli žiadne dlhé trasy, len také prevážanie sa po hrádzi a jej okolí.

Moje prvé júnové bicyklovanie začalo okolo desiatej dopoludní a skončilo veľmi skoro, pretože ma po májových dažďoch išli zožrať komáre a pred očami mi poletovali nepríjemné mušky. Tie sa pchali nielen do očí, ale aj do nosa a do úst. Brr! Od Jarovského ramena som sa vrátila domov.

 

 

Keď som sa po troch týždňoch znovu odhodlala sadnúť na bicykel, moje bicyklovanie dopadlo podobne, ako to prvé. Aj vtedy som vyšla z domu až po desiatej hodine, čo som veľmi rýchlo zistila, že je už veľa hodín. Po pár kilometroch som sa musela vrátiť, lebo mi hučalo v hlave a zahmlievalo sa mi pred očami z horúčavy. Keď som chcela zaostriť zrak do objektívu fotoaparátu, začala sa mi točiť hlava  a myslela som, že sa tam na mieste zložím. Rýchlo domov, pomyslela som si. Aj som tak urobila. 

 

Až na ďalší raz  a deň na to, som to vymyslela lepšie. Z domu som odišla už o pol ôsmej ráno. Musím však priznať, že veľa času som vlastne prestála a prefotila. Nedalo mi, aby som popri množstve motýľov prešla len tak. 

Aj na ďalší deň som znovu prišla k Rusovskému jazeru a odtiaľ ešte kúsok ďalej a potom rýchlo domov, lebo už začalo poriadne pripekať. V tento deň to však bolo s tým rozdielom, že som dokonca vošla aj do vody, aby som sa aspoň trošku ochladila. Namočila som sa až tak, že som si zamáčala nohavice a tie ma po nejaký čas  cestou domov príjemne chladili.

Na konci mesiaca som sa pýtala sama seba: Kam sa len podeli tie moje plány na tohoročné bicyklovanie? Máj bol studený, daždivý a vetristý, jún zase horúci, takže som mala stále dôvod, prečo nemôžem bicyklovať. Veľa kilometrov som neprešla, ale zato som zachytila situáciu na stavbe nového mosta cez Dunaj a množstvo kvetov a motýľov. Aspoň niečo 🌼🦋

P. S.
Ďakujem, že sledujete môj blog 👍 a nebudem sa hnevať, keď dáte o mne vedieť aj iným čitateľom.