Mierne rozbehnutá, presnejšie napísané rozbicyklovaná, som sa aj na tretí deň, čo už bolo prvého júla, vybrala ráno o pol ôsmej zase bicyklovať. Tentoraz som išla opačným smerom ako v predošlých dňoch, teda smer Most SNP a ďalej. Nemala som stanovený presný cieľ, takže mi bolo jedno, ako dlho sa zdržiavam fotením a kde si poviem, že dosť, vraciam sa späť.
Prvé dlhšie zastavenie bolo pri Dunaji, v areáli Magio pláže. Hoci nie som s týmto zariadením vôbec vnútorne stotožnená, nezvyknem ho navštevovať, v to prvojúlové teplé ráno som túto možnosť využila. Vybrala som si jedno z lehátok a chvíľu som vnímala rannú atmosféru, ktorá mi ponúkala výhľad na Dunaj a na druhom brehu na hrad a Staré mesto.
Žlté bajky pod Mostom SNP čakajú na svojich zákazníkov. Jeden je medzi nimi, ktorý tam zjavne nepatrí 😆
Keď som za Mostom Lafranconi už po neviem koľký raz zastavila a zostúpila z bicykla, aby som
si mohla pofotiť kvety, či motýle, zrazu len za mojím chrbtom začujem
tiché šuch šuch šuch. Obzriem sa a čo nevidím? Už druhého zajka toho
dňa. Vôbec sa mnou nenechal rušiť. Aj keď som už podišla znovu k
bicyklu, stále sa kŕmil. Prvého som fotila len kúsok od nášho domu, na
parkovisku pri ekonomickej univerzite a tu sa mi do cesty priplietol
ďalší. A to už nehovorím, že jedného sme mali možnosť sledovať niekoľko posledných
dní rovno z balkóna. Našiel si útočisko vo vysokej tráve na našom
trávniku. To aby zvieratká videli aj tí, ktorí do prírody nechodia. 😏
Cestou späť som zišla z cyklochodníka trochu bližšie k Dunaju. Tu som
videla velikánsku húsenicu. Obdivujem trpezlivosť toho, kto ju vytvoril.
Už som zase naspäť v blízkosti Mosta SNP. Na spiatočnej ceste domov som sa zastavila ešte v tom čase dosť neupravenom Sade Janka Kráľa.
***
V predošlom a dnešnom príspevku som nedala odkazy na žiadne staršie články s príbuznými témami, ako som to robila v minulosti. Verím, že si nájdete v archíve aj z minulosti niečo, čo vás zaujme. Stačí sa pozrieť vpravo do archívu blogu. → → →
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára