Tréningová cyklojazda po rakúskych poľných cestičkách

V prvú júlovú nedeľu sme predbežne plánovali cyklovýlet, ktorý sa mal uskutočniť na základe mnou darovaných darčekových poukážok k posledným Vianociam. Lenže! Stále sme sa nevedeli rozhodnúť, či zrealizujeme mnou plánovaný Győr v kombinácii s vlakom, alebo niečo menej náročné. Záležalo to od počasia a aj od aktérov tejto spoločnej akcie. Dvaja z nich totiž neurobili počas tejto sezóny na bicykli ani meter a jeden, starší syn sa bol bicyklovať len raz. To bol dôvod, prečo som sa  ich neodvážila ťahať na viac ako sto kilometrovú túru. Nakoniec sme sa vybrali presne na obed a išli sme takpovediac len za nosom. Ja za nosom a oni za mnou 😊

Ráno, ani dopoludnia vôbec nefúkalo, ale akonáhle sme si dohodli čas stretnutia, zodvihol sa taký vietor, že starší syn to tesne pred odchodom z bytu vzdal. Nakoniec sa ten vietor dal celkom premôcť, ale len vďaka tomu, kde sme sa bicyklovali.

Tu je mapka včerajšieho výletu.

Fotografie a trošku rozprávania nájdete, keď budete pokračovať v čítaní tohto príspevku.

Stretnutie sme si dohodli na dvanástu na petržalskej strane Starého mosta. Z neho sme zišli na Viedenskú cestu, ktorá je súčasťou cyklistickej cesty EuroVelo 6. Po nej som prišla už aj z domu na dohodnuté stretnutie. Pokračovali sme až po Most Lafranconi, kde sme z chodníka EV 6 zišli dolu smerom k Dunaju. Prechádzali sme lužným lesom a prvá zastávka bola pri jednom z bunkrov.

Od bunkra sme pokračovali až k značke Jelení háj. Od nej sme sa predierali chodníčkom, ktorý vytvorili asi zvieratá a zopár chodcov. Z oboch strán na nás číhala pŕhľava, no celkom sa nám podarilo prejsť bez ujmy na zdraví. Po niekoľkých desiatkach metrov sme sa ocitli už na dobre známom mieste. Známom mne, aj synovi, s ktorým som tam už raz bola a možno vám, ktorí čítate tento blog. Z. bola na tomto mieste prvý raz. Pre ňu boli do včerajšieho dňa končiny za Mostom SNP úplne neprebádané. Na chvíľu sme sa pokochali pohľadmi na Dunaj, ale aj na bratislavské Dlhé diely a pokračovali sme v ceste popri rieke.

• Krátky sobotňajší výlet 

   

  
  
  
  

Pri prvej odbočke doľava sme zabočili. Asi na tom mieste, kde je na fotke rybárska sieť. Nikdy predtým som tou cestičkou nešla, takže aj pre mňa to bolo záhadou, kam prídeme. Trošku nás to vodilo sem a tam pomedzi polia, ale nakoniec sme vyšli na cyklochodníku kúsok pred Wolfsthalom. Fotky nemám, lebo som bola stále upozorňovaná na to, že prečo zastavujem 😕

Toto sú už zábery z cyklistického chodníka s pohľadom nielen na miesta, z ktorých sme prišli. Na tomto mieste sme sa rozhodovali, ktorým smerom pôjdeme ďalej. Rozhodli sme sa pre Kittsee. Skôr, ako sme sa dostali do Kittsee, prechádzali sme obcou Berg. Pri pamätníku pred obcovu sme sa na chvíľu tiež zastavili. Tu doško k výmene bicyklov. Popri cyklistickom odpočívadle vzdialenom asi kilometer od tohto miesta sme len prefrčali. Aj tak tam bolo dosť plno. Cestou popri marhuľových sadoch sa dostávame do Kittsee a tam sme zamierili ku kaštieľu.

Ani netuším, kedy si bicykle znovu vymenili za vlastné.

• Cyklovychádzka do Kittsee

V parku nás pred zámkom čakalo pripravené pódium s hľadiskom. Prišli sme však privčas. Figarova svadba v rámci letného festivalu sa tam odohrá až 5. júla. Kto by mal záujem, viac sa dozvie TU. Po krátkom zastavení a mojom fotografovaní sme inou bránou vyšli z areálu a prešli sme sa bočnými ulicami obce. Na jej konci, za železničnou stanicou sme sa dostali na cestu, ktorou sme znovu cez polia prišli až do Petržalky.

Stromy v pozadí sú Jarovská bažantnica

Rakúske pole s facéliou, ktorú na slovenských poliach vôbec nevídam.

V Petržalke nás čakalo nemilé prekvapenie. Pri Inchebe sme chceli prejsť na druhú stranu cesty, no výťah nefungoval. Cyklisti si svoje bicykle nosili hore po schodoch. Myslela som si, že bude lepšie, keď pôjdeme ďalej a na druhú stranu prejdeme až pri Sade Janka Kráľa. Bohužiaľ, tam vôbec neexistuje východ pre cyklistov a schodov tam bolo oveľa viac ako pri Inchebe 😞

Odtiaľto som mohla ísť celkom jednoducho domov, keby som bola zabočila vpravo. Lenže som sa rozhodla ísť ešte na jedno zaslúžené do bufetu pod Starým mostom. Potom som išla domov zase po hrádzi, ako som aj na obed k Starému mostu prišla.

Popri Dunaji a cez polia sme urobili približne 33 km. Dosť málo na to, aby sme po takomto jednom tréningu zvládli cestu z Mosonmagyaróváru do Györu a späť. Uvidím, či ešte nejakú spoločnú cyklistiku toto leto zrealizujeme. Potešila by som sa.