piatok 7. augusta 2020

Čas s koronou plynul a prišiel máj


Aj v máji som sa viac chodila prechádzať do okolitých lesíkov hlavne v čase, kedy som tam len málokoho stretla. Za opomenutie stojí prvá májová cyklojazda. Bol to okruh cez Vrakuňu, poza letisko do seneckého okresu a odtiaľ znovu cez Vrakuňu domov. Podobnú trasu len s malými odchýlkami som už absolvovala aj v minulosti.

Keď podnikám cyklistiku týmto smerom, z domu sa najprv vyberiem smerom k  Prístavnému mostu. Po ňom sa dostanem na Bajkalskú ulicu. Z nej po niekoľkých desiatkach metrov odbočím vpravo na cyklistický chodník, ktorý ďalej vedie po hrádzi Malého Dunaja do Vrakune a ďalej až poza letisko do Ivanky pri Dunaji.

Prvé fotky vznikli dobrý kus za vrakunskou čističkou. Z jednej strany bol Malý Dunaj, z druhej pole a v diaľke pred nami letisko.









Májová príroda bola naozaj čarovná. Krásna a voňavá. Preto som si robila kratučké zastávky, aby som si pri každej urobila aspoň dve-tri fotky. Trošku dlhšiu prestávku sme si urobili pri pamätníku Generála Štefánika, ktorý sa nachádza v katastri obce Most pri Bratislave. Prišli sme tam len krátko po odchode našej prezidentky. Nevedeli sme o tom, že sa tam má konať spomienkový akt k výročiu jeho narodenia. My sme tam mali namierené kvôli foteniu sysľov, ktoré sa tam hojne vyskytujú. Bohužiaľ, ja s mojimi očami a s mojím mobilom, som tam kvôli sysľom chodila zbytočne. 








Aj na tejto nie veľmi kvalitnej fotke je vidieť to, čo bežne na našom letisku nebýva. Prenájom parkovacích miest pre malé lietadlá. Nelietalo sa. Veď korona...


Úsek cesty od pamätníka po začiatok obce Ivanka pri Dunaji je dosť náročný, pretože sa tam stavia nová cesta, ktorá bude tvoriť obchvat Bratislavy. Našťastie, nie je dlhý.Keď sme prechádzali ponad cestu na nasledujúcej fotke, v diaľke sa zdvihol prachový vír do značnej výšky.


Pred dedinou sme odbočili vpravo a pokračovali sme popri vodnom toku, ktorého názov je Čierna voda. 




Touto cestičkou sme sa dostali až k jazerám Zelená voda v Moste pri Bratislave. Tam, pre nás už v známom bufete sme si urobili pitnú pauzu.


V bufete sa pri stoloch nesedelo, každý si našiel miestečko v bezpečnej vzdialenosti. Veď korona...



Aj na tomto úseku prechádzame popri nových cestných stavbách.


Už sa zase blížime k plotu letiska, naznačujú to stožiare so svetlami, ktoré sú potrebné pri navigácii lietadla na pristávaciu plochu.


Od bufetu sme pokračovali smer letisko a potom cez Vrakuňu  a Vlčie hrdlo až Prístavný most na Bajkalskej. Pod ním sa moja cesta rozchádza s parťákovou a každý sa vybral svojím smerom domov.


4.5.2020, 36 km



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára