Tentokrát to bolo aj so stopárkou

Zase som neopustila hranice mesta. Včera som sa vybrala len po petržalskej hrádzi a kúsok za čističkou som z nej zišla dole. Mojím cieľom bol Malý Zemník. Kým som však zišla z hrádze, zastavila som sa viackrát. Samozrejme, nevynechala som ani to moje obligátne miesto pri dunajskom ramene Zuzana. Bol tam taký pokoj, že by som na tom kameni pri vode zostala sedieť aj dlhšie. Podaril sa mi maličký úlovok v podobe krásneho vtáčika rybárika. Neviem, či ich tam poletovalo viac, alebo to bol stále ten istý, ale videla som ho na rôznych miestach. Keď si sadol na lano natiahnuté z lode k brehu, vtedy sa mi ho podarilo vyfotiť.

Pokračovala som ďalej a niekoľkokrát som sa zastavila kvôli foteniu kvetov, ktorými je petržalská hrádza ako obsypaná.

A hrádza bola obsypaná aj účastníkmi. Cyklistami, bežcami, korčuliarmi. Ako to zvyčajne počas víkendov na hrádzi býva.

Práve som prišla k miestu, presnejšie k ceste vedúcej cez Jarovské rameno, ktorou som mám dostať k cieľu. Tá bola pod vodou. Váhala som, či ísť, alebo neísť. Nakoniec som sa vyzula, sadla na bicykel a išla som. Uprostred cesty sa mi to tak zapáčilo, že som zosadla z bicykla a chvíľu som si tú vodu užívala. Bola čistá a príjemne teplá.

Aj volavka si prišla omočiť nohy Vôbec jej nevadilo, že len niekoľko metrov od nej stojím ja a o kúsok ďalej ďalšia skupinka ľudí.

Pri Malom Zemníku som sa zdržala asi pol hodiny. Keď som si povedala, že už idem domov, na konci jazera mi do cesty vstúpila modlivka. Vraj sa chce so mnou odviezť do Petržalky.

Krásna zelená. Vynímala sa na tmavej taške, ktorú nosím na zadnom kolese a kde sa usadila.

Pre väčšie pohodlie som jej vzala aj kúsok stebla z nejakej rastliny.

Najprv som s ňou išla len veľmi opatrne, peši vedľa bicykla. Cesta tam bola vysypaná malými kameňmi, čiže dosť hrboľatá, nechcela som ju veľmi ponatriasať. No jej sa to tam na taške aj tak prestalo páčiť a hľadala si nové miesto.

Ani tam však dlho nevydržala.

Nakoniec som si povedala, že stačilo a sadla som si na bicykel a pokračovala v ceste domov. Vtedy si to aj modlivka rozmyslela a z môjho bicykla zostúpila.

Viete, čo za mnou kričala? Že taký špinavý bicykel ešte nevidela a že si radšej počká na iný. Tss! Takto sa mi odvďačila. V podstate mala pravdu. Nehnevám sa na ňu. Aspoň mi spestrila včerajšie bicyklovanie.

Na záver ešte toľko. Ja som chvíľu povozila modlivku. No videla som cyklistku, ktorá celý čas viezla so sebou líšku.

Toto je kópia článku, originál ktorého bol publikovaný na TOMTO BLOGU.