To, že som tento článok nedopísala a zabudla som naň, som zistila už niekedy minulý týždeň. No ani vtedy som sa neprinútila, aby som ho dokončila a zverejnila. Dovtedy som bola v tom, že je príspevok dávno zverejnený, pretože som ho rozpísala ešte koncom mája, kedy sa táto moja cesta olemovaná vlčími makmi uskutočnila. Keby nie tých krásnych fotografií, ani by som sa už k tomuto článku nevrátila, no bola by škoda, keby zostali len u mňa v počítači.
Na spočítanie májových cyklojázd mi stačili len prsty jednej ruky. Aj tých bolo priveľa! Venovala som sa iným činnostiam, medziiným aj výletom na iných kolesách, nie bicyklových. Kto je zvedavý, dozvie sa o tom TU. Z tých májových je za povšimnutie tá, kedy som sa bola bicyklovať do Rajky. Cesta tam mi trvala dosť dlho, pretože som sa každú chvíľu zastavovala a fotila som. Popri ceste kvitli v ten deň nádherné divé maky. Nielen ja som bola tá, ktorá si ich fotila. Mnohí tak robili.
Jednu som dala hneď z cesty na Instagram a o ďalšie sa s vami podelím tu. Kvôli prvým fotkám divých makov som zastavila už kúsok od domu, na sídlisku.
To som ešte netušila, aká záplava ich kvetov bude ďalej.
Cyklistov bolo v to dopoludnie vonku veľa, horúčava bola dosť už v tom dopoludňajšom čase dosť veľká. Preto som sa chvíľami občerstvila aspoň pohľadom na vodu popri ceste.
Za bufetom Na Obrátke vybrala smerom, ktorým už tak veľa cyklistov neprechádza. Je to odbočka do Rajky. Ani nie po kilometri je odbočka oficiálnej cyklotrasy do Rajky, ja som pokračovala ďalej. Miesto, kde sa spája jedno zo starých ramien Dunaja so starým tokom Dunaja, mám rada a chodievam tam dosť často. Už som ho mala pred sebou, ale nešla som tam hneď. Najprv som sa vybrala po hrádzi ďalej a až potom som zišla z hrádze dole, avšak na opačnú stranu, k Dunaju. Na tom mieste som ocitla prvý raz a prekvapili ma tam schátrané nepoužívané stavby.
 | |||
| Tento autobus ma tu prekvapil. (klik) |
 | |
| Podpernú nohu som si ešte stále nekúpila... |
Prišla som k nim až úplne blízko. To miesto by bolo vhodné na natáčanie filmu s hororovým scenárom.
Popri dome viedla cesta ďalej, ale keď som vyšla na mierny kopček a rozhliadla som sa, odvahu ísť ďalej som nenašla. A dobre som urobila. Doma som si to študovala na mape, tá cesta podľa mapy nikde neviedla.
Vrátila som sa späť a išla som na moje staré známe miesto.
Cestou domov som zase zišla z hrádze a kúsok som prešla popri Dunaji. Keďže som bola sama a okrem mňa som tam stretla len dvojicu mladých, ktorí sa po chvíli vracali späť, neskúšala som, kam sa až dá prejsť. No takéto miesta mám rada, bicyklovať sa po hrádzi ma až natoľko nebaví.
Tak som sa ale predsa len na tú hrádzu musela vrátiť. Ďalším strategickým bodom je pre mňa križovatka pri bufete Pri Poldri. Už si ani nepamätám, kedy som úsek od Poldra po bufety pri Jarovskom ramene išla po hrádzi. Väčšinou zídem dole k Dunaju.
Už som znovu na hrádzi, po pravej ruke mám Jarovské rameno, ktoré je momentálne staveniskom. Dole po ceste som videla viaceré skupiny cyklistov. Cyklolode sú stále populárnejšie, takéto skupiny sú väčšinou cyklisti z týchto kombinovaných zájazdov. Celkom rada by som si také niečo tiež vyskúšala.
Čo ma prekvapilo, keď som sa už blížila domov? Pred bufetom Pri bosorke som si všimla túto tabuľu. Kto si spomína, že som u o tom na blogu písala?
Doma mi bolo povedané, že si nemám namýšľať, že som k tej tabuli aspoň troškou prispela aj ja 😞
27.5.2018, 37 km
***
Dočítali ste? Napadlo mi, že sa vás spýtam, či nechcete tento blog sledovať. V pravom stĺpci tohto blogu nájdete možnosť sledovania prostredníctvom e-mailu, ale aj iným spôsobom. Odporúčam!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára