Vyzerá to tak, že moje bicyklovanie sa obmedzí len na jeden deň v týždni, a to na sobotu. Pritom práve víkendové dni som po iné roky vynechávala a radšej som sa bicyklovala počas pracovných dní. Vekom sa asi moje zvyky menia. Dúfam, že tento týždeň už vyjdem von aj skôr, ako v sobotu.
Tretiu sobotu som si to nenamierila ani na juh, ako to bolo pred dvomi týždňami, ani na západ ako pred týždňom, ale po Prístavnom moste som prešla najprv na severovýchod a až potom zase na juh, druhou stranou Dunaja. Tam až tak často nechodievam, ale mám tam obľúbené miesta, ktoré, keď idem tým smerom, nikdy nevynechám. Je to zátoka vo Vlčom hrdle, kde kotvia motorové člny a je tam aj niekoľko hausbótov. Nesmiem zabudnúť ani na Lodenicu, ktorá je súčasťou Zimného prístavu. Tieto miesta nie sú priamo na trase, ale nikdy sa nestalo, aby som tam neodbočila.
Ešte pohľad cez Dunaj na miesta, ktoré sú mi najznámejšie. Tam niekde totiž bývam.
Na týchto miestach zvyknem inokedy vyjsť na hrádzu a pokračujem s ostatnými cyklistami na smer Hamuliakovo. Tentokrát som to neurobila, ale pokračovala som popri Dunaji ďalej. Hoci bolo na ceste veľa mlák a blata, neodradilo ma to. Táto trasa ma odmenila pokojom a krásou prírody. Bola som tam skoro sama, prešlo popri mne zopár áut, nejakých cyklistov som videla sedieť na kameňoch pri Dunaji. Aj ja som si na chvíľu sadla, nazbierala zopár púpav a vrátila som sa do dievčenských čias 😉
Viac cyklistov som videla v diaľke na hrádzi.
Z lúky, na ktorú som na chvíľu odbočila, som sa vrátila naspäť k Dunaju. Na jednom úseku som musela zísť z bicykla, pretože je tam navozené veľa čestvého štrku, po ktorom sa išlo veľmi zle. Nielen na bicykli, ale aj popri ňom. Po Dunaji prešlo zopár lodí, väčšinou nákladné, ale aj táto naša bratislavská - vyhliadková. Jej smer a cieľ plavby bola pravdepodobne čunovská Danubiana. Kormorány, sediace na vyplavenom kmeni stromu sa nenechali vyrušiť ani loďou, ani mnou.
Tu som vošla do malého lesíka a ním som prišla na miesto, kde sa ťaží štrk. Ďalej som už popri Dunaji nešla. Na chvíľu som zložila bicykel na ze (ešte stále som nevyriešila podpernú nohu), zjedla som banán, uhasila smäd a potom som sa obrátila a ďalšou blatovou cestou som sa vybrala na cyklistický chodník na hrádzi. Všade sú vidieť stopy po stavbároch, aj tu sa buduje nový most cez Dunaj.
Z hrádze som ešte raz obrátila zrak aj objektív fotoaparátu na miesto, odkiaľ som prišla.
Rozhodla som sa, že ďalej už nepôjdem, že sa vrátim domov. Cestou do Vlčieho hrdla som aj na tejto strane Dunaja prechádzala popri zbytku starej hrádze. Oproti tej petržalskej, toto je iba malé torzo. Bohužiaľ, väčšina cyklistov ho využíva ako toalety, preto si tam treba dávať pozor, kam stúpate. Množstvo papiera vám ihneď napovie, čo sa tu deje.
Pri Malom Dunaji som si všimla, že letí väčší vták. Najprv som si myslela, že to je bocian, no bola z toho volavka.
Toto je pohľad na Malé Pálenisko a časť Bajkalskej ulice, ktorou sa ide do Slovnaftu. To, ako to tam vyzerá, ma tiež veľmi prekvapilo. Po záhradách, ktoré na tomto úseku boli, nie je už ani stopy. Na ich mieste ťahajú nejaké veľké potrubie. Či to má súvislosť so stavbou nového mosta, alebo nemá, to neviem. No v diaľke je vidieť pribúdajúce domy ďalšieho bratislavského obytného súboru.
To som už nemala ďaleko k Prístavnému mostu a z neho zase domov. Teším sa vždy aj z takej malej cyklovychádzky. Mám radosť z toho, že som vonku na vzduchu a v prírode.
Je fakt, že i malé výlety jsou krásné, určitě ses pěkně projela. Vůbec nevím, že bych tady volavku viděla.. a jsou tak pěkné. Já se ale do přírody moc nedostanu. Kormorány jsem viděla před lety, když jsme jeli Berounku. Úžasná místa.. zarostlé břehy, nikde domek, minimum lidí ... nádherná příroda. Fotky s volavkou a kormorány se mi moc líbí.
OdpovedaťOdstrániťBolo to iba 20km, ale tým, že som sa pohybovala po horších cestách a veľa som fotila, vonku som bola dosť dlho. Kormorány a volavky sú tu bežne, no volavka je veľmi plachý vták. Keď som ju fotila, dvaja cudzí páni komentovali, že sa mi predvádza :-)
Odstrániť