8.mája bola hrádza zase plná

Zo začiatku dňa to ani nevyzeralo, že sa vyberiem niekde von na bicykli, ale s pribúdajúcimi hodinami som sa predsa rozhodla, že von idem. Dobre som urobila. Hoci som neurobila žiadnu prevratnú túru, prešla som sa popri Dunaji, nafotila množstvo fotiek a priniesla domov trošku bazy. Vonku to tak prednádherne voňaloo! Jediná vec, ktorá mi prekážala, bolo lietanie chumáčov z topoľov. Vadí mi to. Lezie to do očí a hlavne do nosa, dráždi ma to na kýchanie. Preto som bola rada, keď mi mobilná aplikácia hlásila podvečer búrky v okolí. Prišla aj k nám, ale veľa toho nenapršalo.

Ako som napísala aj v nadpise, hoci som sa vybrala von ešte pred obedom, hrádza sa už poriadne zapĺňala. Preto som sa kúsok pred čističkou z hrádze posunula nižšie k Dunaju.

Na nasledujúcej fotke tabuľa víta návštevníkov petržalského lužného lesa a oznamuje pravidlá pre návštevníkov, no ja z neho práve vychádzam. Kúsok popri dostihovej dráhe, do podchodu a vyjdem pri jednom z bufetov na hrádzi.

 

Zbytočne sa umiestňujú tabule, či to je už na okraji lesa, či cyklistické. Dlho pri tomto hlúpom národe nevydržia. Mrzí ma, že píšem tak všeobecne, ale mne sa to naozaj tak zdá, že sme taký národ. Za roky, ktoré chodievam touto trasou, tam už vymenili x zrkadiel a takisto aj xy smerových tabúľ. Som zvedavá, ako dlho tam vydržia tieto.  Z podchodu som vyšla pri známom bufete na veľmi frekventovanom mieste. Mnohí Bratislavčania ho určite poznajú.

• Bufetov je na hrádzi dosť, ale pitná voda chýba

Agáty rozvoniavali, no všimla som si jeden, podľa mňa, dosť vážny fakt. Včelí bzukot ste veru z korún týchto stromov nepočuli, ani poletujúce včielky zbierajúce nektár a peľ z kvetov, tiež vidieť nebolo. Včielka sa objavila len výnimočne.  Pritom, ako som vdychovala nádhernú vôňu agátových kvetov, spomenula som si aj na dve pesničky. Chcete vedieť ktoré?

Prvou bola tá, ktorú o agátoch spieva Jana Kirschner a druhou zase od Petra Nagya. Pred pár rokmi som sa snažila urobiť video na tému agátových kvetov s hudobným "podmazom" pesničky od Jany, no nejako sa mi to vtedy nepodarilo. Myslela som si, že to neskôr opravím, no nestalo sa tak dodnes 😞.

Keď rozkvitnú agáty

Peter Nagy spieva o agátoch toto: Agáty

Poznáte  tieto pesničky?

Od hudby sa  zase k bicyklovaniu.  Nezabudla som sa zastaviť ani na mojom obľúbenom mieste, ktoré len málokedy vynechám, keď idem okolo. Na ramene Dunaja Zuzana, kde kotvia lode a kde je nádherný pokoj, pričom len pár metrov mi za chrbtom prechádzajú cyklisti, bežci, či korčuliari.

• Voňavá agátová túra cez tri krajiny

   

  
  
  
  

Z fotografií je vidieť, že na bicyklovanie bolo krásne počasie. A to využili mnohí, ktorí sa vybrali tým istým smerom, ako aj ja.

Tentokrát som z hrádze zišla skôr, ako zvyčajne. Dostala som sa znovu k ramenu Zuzana.

Popri ňom som touto cestičkou lemovanou rozkvitnutými agátovými stromami pokračovala ďalej. Na brehu boli mnohé skupinky ľudí, ktorí prišli k vode piknikovať, alebo len tak si posedieť a napríklad si zahrať karty. Aj takú dvojicu som videla.

Keď som prišla na toto miesto, uvedomila som si, že stojím presne oproti miestu, na ktorom som sa bicyklovala pred pár dňami.

• Tretia sobota, tentoraz na druhom brehu Dunaja

Hlásiaci sa hlad (v ten deň som ešte nemala nič v ústach) ma prinútil, aby som pomaly myslela na návrat domov. Na hrádzu som sa vrátila tak, aby som prechádzala aj okolo jazierka, na ktorom som zvykla v minulosti fotiť korytnačky písmenkové. Už ani naposledy, keď som tam bola, ani tentokrát tam po korytnačkách nebolo ani stopy. Pravdepodobne ich ochrancovia prírody preniesli niekde, kde nebudú konkurentom našej korytnačke vodnej. Z mojich zápiskov z bicyklovania je tým, ktorí aspoň občas zablúdia na tento blog jasné, že si rada vyberám také miesta, kde je kľud, často som tam sama. Aj toto miesto k takým patrí, ale práve naposledy tade prechádzala aj ďalšia skupinka cyklistov, ktorá ma dosť prekvapila.

Odtiaľto som sa vrátila na hrádzu a pokračovala som v ceste domov  po síce krátkom, ale na pocity veľmi intenzívnom bicyklovaní.

Tak, ako je korytnačka písmenková, aj agát je na našom území nepôvodný, teda invázny druh rastliny. Napriek tomu dúfam, že nenapadne raz niekomu, aby ho začal likvidovať. Prišli by sme o krásne, voňavé obdobie jari, ktoré mám tak rada.