Nie, že by som sa zámerne vyberala bicyklovať za tmy, no počas mojich cyklistických rokov sa mi už neraz stalo, že som sa domov vracala neskoro, dokonca aj okolo polnoci a neskôr. Ale nikdy nie sama. O jednom takom nočnom cyklistickom príbehu, ktorý sa odohral pred pár rokmi môjmu známemu cyklistovi, vám dnes napíšem. Chystala som sa celú zimu, že keď sa budem veľmi nudiť, tak vám tento príbeh sprostredkujem. Zima je preč a ja som sa asi až toľko nenudila, alebo som bola lenivá, lebo príbeh doteraz na blogu publikovaný nebol. No na začiatku novej sezóny som sa predsa rozhodla, že o ňom konečne napíšem na blog.
Teraz tak robím aj preto, aby si niektorí cyklisti uvedomili, čo robia, keď sa vyberú sami ďaleko od domova a nie sú na prípadné zmeny počasia, či poruchu bicykla vôbec pripravení.
Môj známy J sa bol bicyklovať v Rakúsku, až kdesi za Viedňou. Krátko predtým si kúpil nové osvetľovacie doplnky na bicykel a chcel ich vyskúšať. Hoci mal kúpený spiatočný lístok z Viedne na vlak, nakoniec sa rozhodol, že na večerný návrat domov nevyužije vlak, ale pôjde na dvoch kolesách. Aj napriek tomu, že už v tej chvíli tušil, že ho dážď na ceste neminie. Čierňava, ktorá prichádzala práve od Bratislavy, visela vo vzduchu. Pomyslel si, že je dobre vybavený, tak to rozhodlo. Okrem toho, nejaký šiesty zmysel mu vraj nahováral, že domov má ísť aj napriek zlému počasiu a neskorej večernej hodine na bicykli.
Po pár kilometroch ho naozaj zastihla veľká búrka. Mal však šťastie v nešťastí. Bol v tom čase práve niekde v okolí Schönau an der Donau, na mieste, kde stojí cyklistický bufet. Tam sa schoval a prečkal najväčší dážď. Ešte popŕchalo, keď sa rozhodol, že bude pokračovať v ceste. Už bolo dobre po jedenástej hodine večernej a do Bratislavy to mal ešte ďaleko. Podľa jeho meraní ho od domu delilo ešte 41 km. Keď niekde pri Orth an der Donau spomalil, lebo cyklistický chodník prechádzal cez hlavnú cestu, všimol si bicykel opretý o nejaký múrik. J si pomyslel, že ďalší cyklista, ktorého zastihla búrka a tam si našiel útočisko pred dažďom. Až keď prešiel za to miesto, počul, ako niekto kričí: „Halóó!!” Zastavil a obzrel sa za seba. Podľa siluety, aj podľa hlasu vedel, že to je žena. J sa teda ten kúsok vrátil a pozdravil „Guten Abend! Brauchen sie Hilfe?” spýtal sa ďalej. Odpoveď znela: „Ja neviem po nemecky 😞” „Nevadí”, hovorí J, „ja viem po slovensky”.
Mladá žena sa ho spýtala, či má mobil, z ktorého by mohla zavolať rodičom, aby prišli autom po ňu. Nielenže ju zastihla búrka, ale dostala aj defekt. K tomu všetkému sa jej ešte vybil aj mobil. Bola celá mokrá a triasla sa od chladu. Keď J vytiahol mobil, žena sa ho spýtala, koľko je hodín. Jeho mobil v tej chvíli ukazoval čas 00:00 hodín. Presne polnoc. V tej chvíli ho objala a vyslovila toto: „Vy ste môj polnočný anjel! Môj záchranca!”
Keď J videl, že je úplne mokrá, ponúkol jej zo svojej náhradnej výbavy, ktorú nosieva pre prípad vždy so sebou, suché oblečenie. Žena ho s radosťou prijala a prezliekla sa. Nakoniec z J mobilu zavolala rodičom. Keďže nevedela opísať, kde sa nachádza, J po telefóne navigoval otca dievčiny. Nakoniec prišli obaja rodičia s väčším autom, do ktorého volali aj môjho známeho J. Ten však odvoz autom odmietol a rozhodol sa, že domov pôjde ďalej na bicykli.
Kým čakali na jej rodičov, pár vecí o o sebe prezradila. Takže J vedel o nej zopár faktov, podľa ktorých ju hľadal potom, čo ani po mesiaci nemal naspäť svoje cyklistické veci, ktoré jej požičal. Až po viac ako mesiaci sa mu ju podarilo vypátrať v speváckom zbore v jednom z petržalských kostolov. Pokračovanie toho je už však na iný príbeh.
...a čo vaše nočné bicyklovanie? Máte nejaké skúsenosti?
Fotografie, ktoré vidíte, sa netýkajú tohto konkrétneho príbehu. Vybrala som zopár ilustračných z môjho fotoarchívu.
Že sa cyklistom, vrátane mňa, defekty nevyhýbajú, dokazujú články na blogu, na ktoré som vložila odkazy.
To byl tedy výlet - kamaráda i do Záhoria. Četla jsem to jak detektivku. Teď si uvědomuji, že na defekty jsme měli na výletech štěstí. Spíš nás chytla bouřka daleko od lidí a v lese.
OdpovedaťOdstrániťTak hodně šťastných kilometrů!
Ďakujem za želanie! Od soboty som sa bicyklovať nebola. Stále mám niečo iné na programe, dnes som napríklad "obrábala" kvetinový záhon. To ma tak unavilo, že som si poobede musela pospať.
OdstrániťNemá ten priateľ J nejakú príliš veľkú fantáziu? Naozaj to bolo tak? Celkom by ma zaujímalo aj to nezverejnené pokračovanie príbehu :-)
OdpovedaťOdstrániťMilan
Nemyslím si, že by si môj známy potreboval vymýšľat. Jeho príbeh, rozprávanie som si nahrala a trošku mi tam nesedeli niektoré časy. Preto som si aj hľadala na nete cyklotúry do Viedne, zaujímalo ma, za aký čas tú trasu urobí dobrý cyklista, čo môj známy je. To, čo nebolo zverejnené, už nie je pre cyklistu tak podstatné, preto som to nenapísala. Ale je to hlavne o tom, že nie vždy sa oplatí požičať veci niekomu úplne cudziemu. Nie každý si považuje za povinnosť cudzie veci vrátiť.
Odstrániť