Žlté tabuľky s týmto slovom ma doprevádzali na včerajšej túre na dlhom úseku. Nevedela som o tom, že v Hainburgu na druhom brehu Dunaja je cyklistická cesta po hrádzi uzavretá a že cyklistov navádzajú na svoje smery obchádzkové tabuľky.
Túra, ktorú som si pripravila doma na mape, vyzerala v plánoch úplne ináč, ako bola v skutočnosti zrealizovaná. Dôvodom neboli iba tabuľky s obchádzkami. Skutočné kilometre nabiehali na mojej aplikácii oveľa rýchlejšie, ako mi údaje poskytla mapa. Nakoniec bolo aj dobre, že môj parťák, závislák na pive, už ďalej ísť odmietol, lebo by sme vraj domov prišli až za tmy. Pravým dôvodom bolo to, že sme nikde po ceste "nestretli" žiadnu krčmu s pivom. Takú, kde by sa dalo posedieť vonku na slniečku. Obyvatelia rakúskych dedín takúto vymoženosť nemajú? Radšej som ten jeho výrok v tej chvíli prepočula a nijako som naň nereagovala.
Tak, ako sa mi pri ceste tam išlo super, lebo som si neuvedomovala, že máme vetrík v chrbte, horšie to bolo na ceste späť. To, že je vietor, som si všimla až niekde pred Eckartsau, lebo som videla, akú námahu musia vydať cyklisti idúci oproti nám.V tej chvíli som radšej na cestu späť nemyslela, veď smer vetra sa môže počas dňa zmeniť a pôvodne bolo v pláne, že ideme ešte ďalej.
Smer vetra sa nezmenil, lebo sme nešli až do pôvodného Orth an der Donau, čo by bolo ešte ďalších viac ako osem kilometrov, ale sme sa po návšteve zámockej záhrady vydali na cestu domov. Po pár kilometroch som si uvedomila, že našťastie. Asi by som podľa pôvodného plánu včera domov nevládala prísť. Mala som toho dosť aj z tej skrátenej túry. Aj druhú možnosť, vrátiť sa na pôvodne plánovanú trasu a ísť na Schlosshof a z neho do Devínskej Novej Vsi som vysilená v boji s vetrom zamietla. A to sme si v predpovedi počasie všímali aj vietor. Jeho skutočná rýchlosť bola asi dvojnásobná, než ako bolo v predpovedi.
Nakoniec som šťastne prišla domov, pod Starým mostom som si už aj ja dopriala jednu nitriansku desinu.
A teraz včerajšia túra v obrázkoch.
Ak by ste mali záujem vidieť lúku s rozkvitnutými jesienkami, treba zájsť kúsok za Wolfsthal.
Pred Hainburgom ďalšia povinná fotka. Už ich mám z tohto miesta niekoľko 😊
Pri Dunaji malá pauza na moje raňajky.
Nečakala som, že pôjdeme po ceste s autami. To, ako už iste viete, nemám veľmi rada. V Rakúsku bol bežný pracovný deň, teda jazdili aj kamióny. Hoci tento úsek veľmi frekventovaný nie je, prešlo ich popri nás celkom dosť. Prichádzame k ďalšiemu miestu so žltými obchádzkovými tabuľkami. Pri prvej fotke sa udialo niečo, o čom som už napísala TU. Aj také sa občas stane, hoci mne sa to na cyklistike stalo prvý raz.
V nohách a v kolesách bicykla mám približne 35 km a vtedy sa blížime k obci Eckartsau. Sledujem nielen tabule s obchádzkami, ale aj informačnú tabuľu, kde máme odbočiť k zámku, ktorý je naším prvým cieľom.
Až na ceste domov som zistila, že sme sa mohli riadiť len obchádzkovými tabuľami, aj tie by nás boli priviedli do zámku. Takto sme si zbytočne nadišli cestu na koniec Eckartsau .
Prišli sme do cieľa vo chvíli, keď zvony na neďalekom kostole odbíjali práve dvanásť hodín. Tabuľa je jasná aj tomu, kto nerozumie nemecky.
Zámok s nádherným parkom je obklopený lužným lesom. V rokoch 1918/19 bol posledným sídlom cisára Karla a jeho manželky Zity v Rakúsku. Pri tej príležitosti je tam teraz interaktívna výstava. Pozrela som si ju len veľmi zbežne. V súčasnosti slúži toto pozoruhodné miesto ako kulisa pre filmy, večierky, svadby a koncerty. V areáli sme strávili necelých 40 minút a po vyrieknutí môjho spoločníka, že sa ide naspäť, sme sa teda vybrali domov. Kúsok od zámku som "ulovila" ďalšiu sochu Nepomuckého.
Na spiatočnej ceste som veľa nefotila. Pri jednej z "občerstvovacích" prestávok som objavila na poli aj tento slez. Jednu takú rastlinku som si pred pár rokmi priniesla práve z cyklistiky po Rakúsku a na balkóne mi kvitne doteraz.
Tu už prichádzame do Hainburgu.
Tí, ktorí potrebovali uhasiť smäd, sa mohli napiť dobrej vody z tejto studne, tí, ktorí mali chuť na pivo, išli ďalej a tam si svoju túžbu po pive naplnili 😃
Ja som túto čakajúcu prestávku využila na to, aby som si dobila mobil - zapojila som ho do externej nabíjačky. Tentokrát som si na to spomenula skôr, než mi vyplo aplikáciu sports-tracker.
Za Hainburgom som si urobila fotografiu hradu Devín a tesne pred Wolfsthalom nám cestu prekrížila táto užovka.
Na záver rozmýšľam, čo bolo symbolom včerajšej cyklistiky. Do nadpisu som dala obchádzky, ale mohli to byť aj lilavé jesienky a dokonca aj kukurica 😙
Na záver došlo aj u mňa na jedno orosené.
O štvrtej som už bola doma. Ešte trvalo dlho, predlho, kým sa zotmelo 😋Trasa merala 72 km. Bohate stačilo.
*****
Pre tých, ktorí doteraz nevedeli o tom, že časť dunajskej cyklistickej cesty medzi Schönau a obcou Stopfenreuth je uzavretá, je táto mapka s obchádzkami.
S prácami sa začalo ešte v jeseni minulého roku a predbežné ukončenie by malo byť až koncom roku 2020. Neviem, či tú vynovenú cyklocestu ešte niekedy využijem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára