Ešte niekedy koncom mája som začala písať článok s nadpisom Májová päťdesiatka, kde som stihla napísať len toto: Keby
som písala o prejdených peších kilometroch, povedzme si, to by nebolo
až tak málo. Ale toto číslo sú moje cyklistické kilometre! Ak by ste sa
ma však spýtali na hodiny a kilometre, ktoré som v máji presedela vo
vlaku, to by už bolo iné číslo. A to je vlastne aj jeden z dôvodov,
prečo som v máji skoro vôbec nebicyklovala. Keď som bola doma, tak mi nevyhovovalo počasie. S
vetrom sa mi nechcelo naháňať opreteky.
Keď si pozerám údaje v mojom sports-trackeri, v máji tam stojí za zmienku napríklad aj jedno podvečerné bicyklovanie, na ktoré som vytiahla po dlhom, dlhom období môjho mladšieho syna. Volala som ho so mnou s tým, aby mi išiel pomôcť nazbierať kvety bazy. Nakoniec sme vlastne spolu žiadnu bazu nenazbierali, ale išli sme trasou, ktorou som predtým nikdy nešla. Možno sa tam ani bicyklovať nemôže, ale my sme žiadnu zákazovú značku nevideli.
Za Mostom SNP sme nešli ďalej po EuroVelo 6 , ale po ceste sme pokračovali ďalej až po bránu hotela Incheba. Oproti nej je cestička, ktorá po pár metroch vchádza do lesa. Tou som už túto jar išla aj sama, ale my sme sa pri jednej odbočke zastavili a uvažovali sme o tom, či vyskúšame, kam sa dostaneme. Zvedavosť zvíťazila. Počas bicyklovania lesom ešte plného zakvitnutým medvedím cesnakom sme mohli našu trasu viackrát zmeniť, pretože sme sa dostali na niekoľko rázcestí. My sme sa snažili ísť smerom k Dunaju. Z lesa sme sa dostali von až pri Moste Lafranconi. Bola to zmena voči tomu, že doteraz som vždy bicyklovala po hrádzi. Z hrádze sme ešte nakoniec zišli nižšie k Dunaju a prišli sme až po bunker. Tam sme sa obrátili a už normálnou známou cestou sme sa vrátili do Petržalky. Doma som z mapy zistila, že sme sa bicyklovali v Pečnianskom lese. Bazu som nazbierala až potom, ako som sa rozišla so synom, len kúsok od domu.
Ďalší májový cyklovýbeh mi prekazila prichádzajúca búrka. Ešte som bola len pri lodiach na dunajskom ramene Zuzana, keď prvý raz zahrmelo. Aj moja aplikácia bleskov v mobile začala nepríjemne a dosť často ujúkať, tak som radšej zostala len v okruhu blízko domova. Nakoniec nás búrka obišla. Aj toto bicyklovanie som využila na zber kvetov bazy. Sirup z nej popíjam ešte aj teraz.
Posledné májové bicyklovanie, čo bolo v nedeľu, som z domu vyšla so zámerom, že idem fotiť divý mak. Vedela som o jednom poli pred Jarovcami, no nakoniec som až tam chodiť nemusela. Z cesty, vedúcej súbežne s hrádzou, som v mieste novej petržalskej štvrte Slnečnice vošla do lesa a dostala som sa až do centra tohto sídliska. Na jeho okraji bolo divého maku ako maku 😊 Blbé na tom úseku bolo to, že chodník cez lesík je vysypaný drobným kamením a po ňom sa veľmi zle bicyklovalo. Išla som ten úsek radšej popri bicykli. Nevadí, lebo spev vtákov a príjemný tieň mi vôbec neprekážal. Cestou domov sa mi podarilo vyfotiť aj margaréty. Stihla som ich v pravej chvíli, lebo už o pár dní im ich život prekazili kosačky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára