Počas posledných dní zamestnáva moje ruky okrem držania kormidiel bicykla aj odstraňovanie pavučín z tváre a z iných častí tela. Prišlo toľko očakávané babie leto! Nádherné jesenné počasie láka vyjsť von. Nielen peši, aj na bicykli. Keďže je tých krás okolo nás veľa, len málokedy sa dostanem do cieľa môjho plánovaného výletu. Zvyknem sa síce vracať domov po niekoľkých hodinách, ale strávených len v blízkom okolí. Nevadí. Vonku sa cítim dobre a je mi to úplne jedno, či urobím štyridsať, alebo len desať kilometrov.
Preto dnes nebudem opisovať žiadnu špeciálnu túru, chcem si sem len poznačiť prostredníctvom fotografií to, ako vyzerala jeseň v polovici októbra 2017.
Toto bol dôvod, prečo som väčšinu času nedeľného bicyklovania nebicyklovala, ale som ho strávila fotením len kúsok od Mosta Apollo.
Na huby do lesa nechodievam sama z toho dôvodu, že ich poriadne nepoznám a vždy mi moju zbierku musí odobriť skúsený hubár. Na takomto mieste by som huby nikdy nečakala, prekvapilo ma to. Na to miesto som išla kvôli plodom židovskej čerešne, o ktorej som vedela, že tam rastie. Keď som uvidela to množstvo húb, bezpečne som vedela len to, že huby z prvej fotografie sú hnojníky. Našla som ich niekedy pred rokom, či dvomi cestou na Železnú studničku a keďže som vtedy nevedela, o aké huby sa jedná, poslala som ich fotku môjmu kamarátovi, výbornému znalcovi húb.
Pri hubách a ich fotení som sa zdržala dosť dlho, preto som už nešla nikde ďaleko, zostala som v oblasti medzi dvomi mostami - Apollo a Starým mostom. No z hrádze som zišla dolu k Dunaju.
Ďalšie fotografie sú zase z opačného smeru. Na prvej fotografii je miesto, kde zvyknem občas vyjsť z Petržalky na hrádzu.
Jeseň na bratislavských poliach.
Už sa blížim k vodnému dielu Čunovo.
Prišla som až na úroveň Šamorína. Tu ma čakala švagriná, ktorá prechádzala ešte pri Danubiane, kde som čakala pri prechode pre chodcov, aby som mohla prejsť na cyklistický chodník, popri mne v aute. Nevšimla som si ju. Na najbližšom možnom mieste zastavila, zavolala mi, že tam na mňa počká. Po neúspešnom pokuse vložiť môj bicykel do kufra jej auta sme tam chvíľu pokecali a ja som sa otočila na cestu späť.
Na tomto mieste som zišla z hrádze, aby som si mohla z brehu vyfotiť pohľad na miesto, z ktorého som prišla. Ako som sa vracala k odstavenému bicyklu, prechádzali hore po hrádzi dvaja mládenci. Lucka s dlhými nohami by bola asi veľmi nemilo prekvapená, aká reč sa o nej v tejto dvojici viedla. Neviem, ktorý sa pýtal a ktorý odpovedal, no to je nepodstatné. Dôležité je, že Lucka je jeb...teľná. Neznášam takéto typy mužov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára