September je fuč

a ja som sa až na jedno bicyklovanie nevzdialila z katastrálneho územia Bratislavy. (Pôvodný nadpis článku bol September je pomaly fuč, lenže som ho do konca mesiaca nestihla dokončiť a zverejniť.) Tak rada by som sa bola vzdialila a išla aj niekde ďalej tam, kde to ešte nepoznám. Samej sa mi nechcelo a na miesto, kde ma to v poslednom čase veľmi láka, tam sa sama radšej nepúšťam. Chcela by som totiž preskúmať trasu, ktorou by som sa dostala do Svätého Jura. Nie však po cestách s autami, ale po cyklistických cestičkách. Z Petržalky cez Vlčie hrdlo do Vrakune, poza letisko a ďalej neviem. Túto sezónu už určite nenájdem nikoho, koho by som na túto trasu so mnou nahovorila.

Tak aspoň v skratke o tom, kam som v septembri išla na bicykli.

Hneď na začiatku mesiaca, hoci bola nedeľa, kedy dážď visel na vlásku a fúkal veľmi silný a studený vietor, som sa odviezla len pár kilometrov na petržalský breh Dunaja. Presnejšie na miesto, kde je lodenica. Tam mali totiž priplávať plavci, ktorí sa prihlásili na akciu  Danube swim 2017. Bicykel som použila na prepravu preto, lebo s ním som sa dostala až na breh. Keby som bola išla MHD, musela by som nielen prestupovať, ale ešte by som si musela kus odšliapať peši.

V ten deň nevyšlo nič z toho, čím lákali účastníkov na túto akciu. Voda nebola najteplejšia, hladina nemala ideálnu výšku a slniečko  nesvietilo vôbec. Ako som sa priblížila k Dunaju, neverila som, že sa tá akcia uskutoční. Hladina vody bola dosť vysoko a ako som už spomínala, fúkal silný vietor.

                                   Obdivujem všetkých tých, ktorí sa tejto náročnej športovej akcie zúčastnili.

Dunajské ramená na pravom brehu Dunaja, Malý a Veľký Zemník. To sú miesta, kam často zamierim na bicykli. Je tam kľud a aj čo obdivovať. Aj keď som už na tomto blogu tieto miesta spomínala veľakrát, aj fotky tu už boli, nedá mi, aby som nedala ďalšie. V ten deň bolo krásne počasie a príroda už ukazovala prvé znaky jesene.

O päť dní na to sa mi pri pohľade z okna bytu zdalo, že je vonku pekne a na cyklistiku je výborný čas. Vybrala som sa teda po hrádzi v smere toku Dunaja. Prišla som však len k hausbótom na Jarovskom ramene. Kým som si tam potofila, ako to vyzerá, keď je znížená hladina Dunaja kvôli oprave hrádze na dunajskom kanáli, obloha sa dosť hrozivo zatiahla a ja som sa radšej vrátila domov. Nestihla som prejsť veľa a z oblohy sa spustil hustý dážď. K bufetovým prístreškom pri čističke som už prišla mokrá. Čas, ktorý som tam strávila čakaním, kým prestane pršať, som našťastie nemusela tráviť sama. Keď som tam prišla, už tam sedel jeden môj známy, ktorý sa tam tiež schoval pred dažďom. Čas čakania mi uplynul celkom rýchlo.

 

Pokračovanie nabudúce 🌝