Cestičkou, na ktorej som videla srnku, som sa vybrala ďalej smerom na Čunovo. Jazerá v Čunove sú od parku v Rusovciach vzdialené ani nie dva kilometre. Cesta k nim vedie chráneným lesom a sú považované za najkrajšie jazerá na území Bratislavy. Vybrala som sa však takým chodníkom, ktorý ma zaviedol na stavenisko rodinných domov a tam ma dosť šokovalo, pokiaľ si až ľudia ohradili svoje pozemky. Čudujem sa tomu, prečo, keď parcelovali toto územie na výstavbu rodinných domov, nerozparcelovali aj Rusovský park. Konečne by sa oň niekto začal starať. Mala som obavy, či sa na mňa neoborí niekto, lebo som vstúpila na privátnu cestu. Našťastie, nikoho som na tom krátkom úseku nestretla. Bojím sa čias, kedy už bude všetko privátne, oplotené a nebude kam chodiť.
Cesta, ktorou som išla lesom na bicykli, je zároveň turisticky značená
trasa. Po žltej sa dostanete až k jazerám. Najprv k malému, ktoré je len
cestou oddelené od veľkého. Jazerá majú štrkové dno a je v nich
nádherná priezračná voda.
Už som na mieste.
Odporúčam aj tým, ktorí nebicyklujú, aby si urobili k jazerám výlet. Hlavne v tomto období sa môžu pokochať krásou nielen tejto vzácnej prírodnej
lokality, ale aj krásou jesennej prírody.
Cesta domov.
Dnes o tom, o čom som tu ešte nikdy nepísala
Mala by som konečne vytiahnuť šijací stroj a prišiť záplatu na dotrhané zimné cyklistické nohavice. Hanba mi, že som to za toľký čas ešte neurobila. Keď som sa bola v chladnom počasí bicyklovať, radšej som volila rôzne náhradné viacvrstvové oblečenie, ako plátaníe roztrhaných gatí. Lenže, už aj tie náhradné treba pozašívať, lebo nevydržali toľký nápor😞
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára