Ľudia sme rôzni

Jednému vyhovuje to, inému za ono, jeden má taký názor, druhý onaký. Veď ako by to na tomto svete vyzeralo, keby sme sa správali všetci rovnako. Zaujímavé by to určite nebolo.

Prečo začínam na tomto blogu tak nezvyčajne? Dnešnými riadkami chcem ešte nadviazať na môj predošlý príspevok o tom, ako sa mi pokazila podperná noha na bicykli. Ten článok som dala zdieľať v jednej facebookovej skupine, v ktorej sa zgrupujú ľudia so záujmom o bicyklovanie. Jedni mi poradili, aký stojan si mám kúpiť, iní mi dokonca navrhli aj to, aby som išla spomínanú vec reklamovať, ďalší sa vyjadrili v tom zmysle, že stojan nepotrebujem, lebo je to zbytočnosť. To si práve nemyslím, lebo keby som ho nepotrebovala a nevyužívala, tak by som doteraz nekupovala už tri stojany na tento súčasný bicykel a mala som ho aj na tom predošlom. Proste som naň zvyknutá.


Na tejto skupine sa mi páči to, že sa tam ľudia naozaj zapájajú do diskusie. Už som v jednej cyklistickej fb skupine bola, ale tam sa hlavne predvádzal jej majiteľ a na príspevky iných skoro vôbec neodpovedal. Alebo len tým vyvoleným, takže som odtiaľ radšej odišla.

V pondelok som tu písala, že sa chcem vybrať na dlhšiu trasu. Len čo som odklikla článok "publikovať", obloha sa zatiahla tmavými mračnami, do toho fúkal vietor a ja som si to radšej s bicyklovaním rozmyslela a na žiadnu dlhšiu túru som nešla. Včera som od rána smerovala pohľad na oblohu, ako to vonku vyzerá. Zrána to nevyzeralo nič moc, no potom sa obloha vyjasnila. Tak som sa konečne vybrala von.

Problém bol s dofúkaním kolies. Domácou pumpou som to neskúšala, lebo to s ňou neviem a doma som nemala nikoho, kto by mi to urobil. Išla som na najbližšiu čerpaciu stanicu. Bohužiaľ, ceduľa, ktorú som si všimla už pár dní predtým z idúceho autobusu, neveštila nič dobré. Bolo na nej napísané, že zariadenie nefunguje. V našom okolí nám pred časom jednu čerpačku zrušili, tak som sa vybrala na ďalšiu, ktorá mi je trošku od ruky. Tam som si zadné koleso dofúkala, ale neviem, či dostatočne. Nechcelo sa mi totiž vyberať z tašky na zadnom kolese dioptrie, takže som na to poriadne nevidela. Blbé je, že každá pumpa má iné zariadenie a práve toto som už dávno nepoužívala. Ešte šťastie, že tam NEMALI upozornenie, že pre cyklistov to NIE JE! Lebo práve na tej zrušenej pumpe, ktorú som mala najbližšie k domu, taká ceduľa bola a upozorňovala cyklistov, že to nie je pre nich. Aj chápem majiteľov čerpacích staníc, že im vadí, že si tam chodia dohustiť duše na bicykloch cyklisti, ktorí im tam neurobia žiaden kšeft. Nekúpia si ani benzín, ani naftu, ani diaľničnú známku. Ale na druhej strane, veď im z toho zariadenia neubudne, keď si tam dofúkam gumy na bicykli.

Z pumpy som sa už na hrádzu nevrátila, išla som trasou, ktorú sme ešte nedávno používali ako náhradnú, kým stavali Starý most. Prišla som do Sadu Janka Kráľa. Tam sa vždy zdržím. Stále som sa totiž nevedela rozhodnúť, či mám ísť ďalej, alebo sa mám vrátiť domov. Rozhodla som sa pokračovať v ceste a prišla som až na hranicu v Bergu. No tam sa už obloha tak hrozivo zatiahla, že som sa radšej obrátila na cestu späť. Zase som teda nedošla tam, kam sa už dosť dlhý čas chystám. Dúfam, že nabudúce mi to už vyjde.