streda, 6. septembra 2017

Vo Vlčom hrdle už neblúdim

Musím sa pousmiať, keď si spomeniem na obdobie, kedy som sa nedokázala vyznať na druhej strane Dunaja, presne oproti miestu, kde žijem, teda vo Vlčom hrdle. Na ľavý breh Dunaja sa  chodievam podstatne menej bicyklovať, ako na pravý. Na pravom bývam, takže nemusím prechádzať žiadnym mostom. No občas sa predsa len aj na ľavý breh vyberiem. Aj naposledy som sa bola bicyklovať práve tam.

Po zídení z Prístavného mosta si to zakaždým nasmerujem doprava  po chodníku, vedúcom popri rušnej ceste. Po ňom idem iba kúsok. Zabočím doprava, potom ešte doľava a už som na cestičke, ktorá vedie do zimného prístavu.  Na tejto trase míňam aj zopár bufetov, no málokedy sa v nich zastavím. Zatiaľ som bola iba v jednom z nich, v tom najstaršom neďaleko Malého Dunaja.
 
Pavučina na Prístavnom moste

Pri Malom Dunaji


Po príchode k bazénom s nákladnými loďami a k zátoke s motorovými člnmi pokračujem po hrádzi ďalej. Pri poslednej túre som si pôvodne myslela, že pôjdem až do Čilistova. Nakoniec sa tak nestalo. Bolo mi príšerne teplo a radšej som zišla z hrádze dole a hľadala som miesta, kde by mi stromy robili aspoň trošku tieň.



Najprv po pravej strane hrádze a potom som zišla dolu aj na ľavú stranu. Dostala som sa jazierku, o ktorom viem len približne rok. Tam bolo plno národa, aj nudistov, preto som sa tam fotoaparát radšej veľmi nepoužívala.

Tam bývam a vidím aj kúštik nášho domu.






Na tejto strane Dunaja je len málokedy vidieť diaľkárov




Jazierko bez mena


Po krátkej prestávke pri jazierku som sa vrátila smerom k Slovnaftu.


Na smerovníku sa za tých päť rokov, čo som pred ním stála prvý raz, na prvý pohľad nič nezmenilo. Ale zdanie klame! Prvýkrát som tam stála 29. augusta 2012 a naposledy presne na deň 29.augusta 2017 🙂  Slovenský turista za tie roky zvoľnil tempo. Kým pred piatimi rokmi trvala túra do Kalinkova 3:50 h, dnes je to už oveľa viac. 4:25 h. No veď aj mne už v mojom dôchodkovom veku trvá všetko dlhšie 😏


Popri prívodnom slovnaftskom kanáli som sa znovu dostala do blízkosti zimného prístavu. Tam som už cestou naspäť nešla, moja cesta pokračovala k Prístavnému mostu a po ňom domov.



V posledných dňoch sa dosť zmenilo počasie, ochladilo sa. Možno sa mi v krátkom čase podarí zrealizovať pôvodne plánovanú túru až do Čilistova. 


29.8.2017- 22 km

4 komentáre:

  1. Ahoj, fotky super ako vždy a ako vidím, stojan drží... :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Stojan drží ako z kvetu makového :-( Keby som mala tašky zaťažené, tak si ho nedovolím takto postaviť. Je tak prasknutý, ako som ho mala vyfotený v tom niektorom staršom článku. Striedam pozície bicykla - povalený na zemi, opretý o niečo a najmenej takto na stojane. Zatiaľ som nový stojan nezháňala. Kým sa ja rozhýbem, bude aj jar :-)Po toľkých rokoch by som si zaslúžila už aj nový bicykel.

      Odstrániť
  2. Danielko, hezký výlet i fotky .. taky jsem se trochu projela ...

    OdpovedaťOdstrániť