Už tu máme štvrtého marca, jar v neďalekých lesíkoch je v plnom rozpuku, tak som si povedala, že konečne nastal čas, aby som vytiahla bicykel. Našťastie, okolo obeda, keď som sa išla bicyklovať, nefúkal ešte taký vetrisko, aký fúka vonku teraz. Úplné bezvetrie nebolo, ale dalo sa.
Najprv som sa vybrala za M, lebo som si vypočítala, že by mal byť v práci. Prvé tri kilometre som prešla ako po tŕňoch, ale dúfala som, že sa mi všetky podobné veci ako tŕne vyhnú. Duše som mala veľmi mäkké, časť trasy som radšej prešla popri bicykli. Dofúkanie duší som zverila M a s nafúkanými kolesami to už bolo fajn.
Ako píšem v nadpise, moje dnešné bicyklovanie bolo len také motkanie sa po okolí. Najďalej som sa dostala na hrádzu za Aušpic asi na úroveň Bratislavského hradu a parlamentu. Odtiaľ som sa vrátila domov.
Že mám v ruksaku na chrbte aj fotoaparát, som si spomenula až na nábreží Dunaja. Takto to dnes u nás vyzeralo.
Na hrádzi sú osadené nové informačné tabule. Som veľmi zvedavá, ako dlho tam zostanú nepoškodené. Je medzi nimi aj smerová tabuľka k miestu, na ktoré som sa v predošlom príspevku pýtala. Nenašiel sa však nikto, kto by si tú moju otázku prečítal. Ak sa aj našiel, nechcelo sa mu rozmýšľať, ani písať pod príspevok komentár. Škoda.
Verím, že sa už budem ozývať častejšie. V pláne mám toľko rôznych cyklotúr, len si na ne musím nájsť spoločníka. Mnohí mi už dohovárajú, že by som sa sama nemala vyberať na dlhé trasy.
Myslím, že aj napriek problémom na prvom kole v tomto roku ste boli spokojní. Aj ja, lebo som videl v blízkosti Dunaja a veľa veľa snežienok. S pozdravom.
OdpovedaťOdstrániť