Proti vetru

som sa predvčerom dopoludnia vybrala bicyklovať na dunajskú hrádzu. Doma, pozrúc sa von oknom, to ani tak hrozne nevyzeralo, no keď som vyšla na otvorené priestranstvo, sranda to nebola. Ale keďže som sa nemala kam ponáhľať, svojím pohodovým tempom som prerážala vietor a pokračovala v bicyklovaní. Časté zastávky nielen na fotenie, ale aj na zbieranie bylín, mi dodávali sily do ďalších metrov. Vedela som presne cieľ mojej cesty, preto som si povedala, že aspoň potiaľ zájsť musím. Už keď som bola skoro na mieste, oslovil ma oproti idúci pán, že vráťte sa, aj ja som to vzdal. Odpovedala som mu, že o chvíľu tak urobím tiež.

Tak teda tu je nielen slovný, ale aj fotografický záznam mojej poslednej cyklistiky.

Tentokrát som sa z domu vybrala cez neďaleký lesík, z ktorého som pri dostihovej dráhe vyšla a pokračovala po hrádzi.  Tam som musela zastaviť a zísť z bicykla, aby som si vyfotila veveričku, ktorá poskakovala v mojej blízkosti. Keď som však zastavila, trošku sa vzdialila. Mobilom som sa ju snažila priblížiť, ale fotky sú katastrofálne. Aj váš mobil robí také nekvalitné fotky, na ktorých si objekt približujete? 

Ďalšou fotozastávkou bolo moje obľúbené miesto pri dunajskom ramene Zuzana a pri haldách štrku, ktorý sa ťaží v Dunaji. Tentokrát bolo vidieť, že z neho poriadne ubúda. Pravdepodobne ho vozia na stavbu nového obchvatu a mosta cez Dunaj.

Na jednej zo septembrových cyklovychádzok (o nej som na blogu nepísala) som objavila v blízkosti Rusovského jazera miesta, kde rastie pamajorán. Začiatkom septembra krásne kvitol. Vtedy som si ho nenazbierala, tak som si naivne myslela, že tak urobím pri tejto poslednej vychádzke. Horko-ťažko som to miesto našla. Už nebolo z cyklochodníka vidieť jeho rozkvitnuté fialové kvety, no vtedy som si to miesto dobre uložila nielen do pamäte, ale urobila som si aj fotku, podľa ktorej som si to miesto lepšie pamätala. Išla som sa tam teda pozrieť. Pamajorán už bol odkvitnutý, vzala som si aspoň pár rastliniek s koreňom a tie som si posadila doma do kvetináča. Mala som však šťastie aj na rozkvitnutý pamajorán. Vedela som o ďalšom mieste, kde rastie. Našťastie to miesto nebolo v posledných dňoch pokosené.

Fotka zo septembra

Fotka zo začiatku septembra

Okrem pamajoránu som si všímala aj iné liečivé byliny. Zvyknem ich zbierať pre sestru. Ich názov je čistec rovný a písala som o ňom na inom blogu nielen ja, ale aj sestra. /klikni na odkazy/

Krásna jesenná príroda ma nenechala chladnou a preto som niekoľkokrát zastavila a fotila.

Hoci som bola smädná, pri bufetoch som sa zastavila iba na fotenie. Smäd som zahasila zbytkom vody, ktorú som si niesla z domu.

Samozrejme, že som nezabudla vyfotiť aj to, ako pokračuje stavba mostu. Raz z tých fotiek možno urobím reportáž.

Cesta domov bola jedna báseň. Vietor v chrbte a všetko, čo som si chcela vyfotiť, už bolo buď v mobile, alebo na pamäťovej karte fotoaparátu. Aj posledná fotografia stromov, ktorých vietor zohýba smerom k zemi, je dôkazom toho, ako fúkalo. Pri čističke som sa pozdravila s v partičke oproti idúcim spodným susedom, ktorého najčastejšie stretávam pri mojich cyklocestách.