Bicyklom ku kanoistickému areálu

Dnes bola vonku zase horúčava, absolútne ma tam nelákalo ísť. Po nedeľnom obede som si trošku zdriemla pri telke a potom som sa rozhodla, že opíšem včerajšiu malú popoludňajšiu cyklistiku. Keďže bolo podobne teplo, no o niečo menej, ako dnes, dlho som po hrádzi, kde na človeka svieti slnko a nie je žiaden tieň, nevydržala. Rozhodla som sa, že pri najbližšej možnosti zídem z hrádze dole medzi stromy. 

Takže pre tých, ktorí tieto končiny nášho mesta nepoznajú, to zhrniem. Ak pôjdete po cyklistickej ceste EuroVelo 6 od mesta po pravej strane Dunaja, teda od Petržalky, zbystrite svoju pozornosť vtedy, keď budete prechádzať popri čističke odpadových vôd, za ktorou je "križovatka", kde sú dva bufety. Buď už tu odbočíte doľava dole z hrádze a cesta vás bude viesť ďalej, alebo ešte prejdete kúsok po hrádzi a zídete dolu o niečo neskôr. Treba si tu dávať dosť veľký pozor, pretože intenzita  premávky je tu dosť veľká, hlavne počas víkendov. Chvíľami máte pocit, že ste na diaľnici. Cesta je v dosť zlom stave, pretože posledné dva roky ju využívali aj nákladné autá, ktoré vozili materiál na stavbu najnovšieho mosta cez Dunaj. Našťastie je to krátky úsek, kým sa dostanete k betónovému prechodu cez Jarovské rameno a odtiaľ je potom už len kúsok k Veľkému Zemníku. Vďaka tomu, že hladina vody v Dunaji nie je až tak vysoko, dalo sa tentokrát prejsť po betónovej ceste, len na kratučkom úseku som išla vo vode, ale fakt je, že len veľmi plytkej. Už som tam tento rok bola dvakrát a dvakrát som sa musela z toho miesta vrátiť, pretože bola cesta úplne pod vodou.

  

 

Hneď, ako prejdete ten úsek rozdeľujúci Jarovské rameno, máte na výber dve možnosti. Buď zabočíte doprava, a tade sa dostanete napr. aj k Malému Zemníku, alebo pôjdete rovno a aj tabuľa pri ceste vás nasmeruje ďalej ku kanoistickému areálu. 

Veľký Zemník je umelý kanál alebo jazero? ktoré vzniklo odstavením pôvodného dunajského ramena. Počas  budovania vodného diela na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros sa tu ťažil stavebný materiál na jeho výstavbu. Od tých čias bola vodná plocha Zemníka nevyužitá. Ovšem, ak opomenieme využitie brehov jazera rybármi. V súčasnosti sa na kanáli, ktorý má dĺžku 2,2 kilometra a šírku dvesto metrov, buduje stredisko vodáckych športov. Vodáci majú so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba uzatvorenú zmluvu na prenájom pozemkov na 50 rokov. Môžeme len dúfať, že sa ich predsavzatia vybudovať športoviská nielen pre aktívnych športovcov, ale aj pre širokú verejnosť podarí zrealizovať. Developeri totiž nikdy nespia.

 

Jazero sa obísť na bicykli celé, ale tentoraz som uposlúchla značky pri ceste. To, že sa teraz nachádza v blízkosti stavby najnovšieho mosta cez Dunaj, jazdí po ceste popri Zemníku možstvo áut a ja som radšej ďalej nešla. No množstvo áut, aj ľudia tieto tabule ignorovali. Myslím si, že ani mne by sa nakoniec nebolo nič stalo, keby som bola išla ďalej. Ja som si vybrala inú možnosť. Pokračovala som cestičkou medzi stromami a dostala som sa až k Dunaju. Až doma som si pozrela význam značky, ktorú som si síce vyfotila, ale som sa nad ňou v tej chvíli vôbec nezamýšľala. S touto značkou som sa stretla prvý raz v živote a nejdem ju sem radšej ani dávať. Je zákazová. Porušila som ju :-( Nebola som sama, ktorá ju ignorovala. 

Najprv som prišla na cíp polostrova, ktorý tvorí Dunaj a Veľký Zemník. Keďže tam boli rybári, nemala som priestor na pokojné fotografovanie. Urobila som len zopár záberov a pokračovala som ďalej smerom proti prúdu rieky.

Keď som sa vracala späť, prišla som ešte na miesto, ktoré bolo predtým, ako som tam prišla, obsadené, tak som odtiaľ nefotila. Chcela som mať fotku stavby mosta čo najbližšie. Zistila som, že tam predo mnou boli nejakí primitívkovia, po ktorých tam zostala pamiatka.

 

Od Veľkého Zemníka som cez Jarovské rameno prišla naspäť na hrádzu. Včerajšia cyklistika bola krátka, ale prechádzala som miestami, ktoré stáli za to, aby som zišla z bicykla a fotila. A to ešte nespomínam, koľko kvetiniek som pofotila. Včerajšia cyklistika bola jedna z tých menej fyzicky náročných, ale o to bohatších na množstvo fotografií.

Dúfam, že sa nájde minimálne jeden cyklista, ktorý si dnešný príspevok nielen prečíta, ale pôjde sa po mojich stopách aj bicyklovať.