nedeľa 16. septembra 2018

Nový bicykel som už stihla pokrstiť

...a to hneď dvakrát pri jednej cyklistike. Dostanem sa k tomu podrobnejšie, ale najprv pekne po poriadku.

Na sobotu sme si s M plánovali spoločnú cyklistiku na Záhorie. Ani som nestihla vybrať jeden z pripravených okruhov, dostala sa ku mne informácia, že v deň, kedy sme mali na cestu tam použiť vlak, sa v Šaštíne koná celonárodná púť. Riskovať, že sa nakoniec do žiadneho vlaku nedostaneme, sme nechceli, tak sme plánované Záhorie zrušili.

Včera ráno som ešte narýchlo preklikávala internet, aby som vymyslela nejakú náhradnú trasu. Aj som našla. Naplánovala som, že pôjdeme popri Malom Dunaji do Vrakune, poza letisko ďalej do Ivanky pri Dunaji a ďalej podľa okolností. 

 
Vo Vrakuni, tam, kde sme mali vyjsť vyššie na cyklochodník, sme hore nevyšli, ale sme zostali na takom úzkom chodníčku, ktorý bol miestami prerastený hrubými koreňmi stromov. Jeden z tých koreňov bol príčinou môjho prvého pádu. Pravým pedálom som zavadila o koreň,  to ma prudko zastavilo a vyhodilo z bicykla. Spadla som a bicykel spadol na mňa. Hlavou mi v tej chvíli prebehla iba jediná myšlienka. "Len nepadni do vody, na chrbte máš ruksak s fotoaparátom a dvomi objektívmi." Približne necelý meter od hladiny Malého Dunaja ma zastavili kry, ktoré tam bohato rastú. Byť tam sama, ani sa nepostavím, lebo som na tom šikmom brehu nemala dosť síl na to, aby som v tej polohe dala zo seba dole najprv bicykel. Našťastie ho mal kto zo mňa zodvihnúť a potom M pomohol aj mne samotnej. Nestalo sa nič ani mne, ani bicyklu. Iba som si udrela ľavé koleno a na konároch trošku poškriabala ľavú ruku. Pokračovali sme ďalej popri vode, ale už som si dávala na korene veľký pozor.

No špekulovať som neprestala. Vo Vrakuni, tam, kde je kruhový objazd, sme sa mali dostať na ľavý breh Malého Dunaja. No nie, ja som bola zvedavá, či tam neprídeme aj po pravom brehu. Prišli sme, ale bol to taký otrasný terén, že ho nikomu neodporúčam. Radšej ísť opačnou stranou. Na druhý breh sme prešli po moste.



Prešli sme kus popri letisku. Keďže sme sa k plotu letiska dostali práve vo chvíli, kedy pristávalo lietadlo, chvíľu sme tam zostali a fotili.




Stáli sme na mieste, kde sa dalo odbočiť na cestu, ktorú sme nepoznali, ale vedeli sme, že by sme sa ňou mali dostať k jazeru Zelená voda. Cesta bola v dosť zlom stave, plná jám, na niektorých miestach štrk, na niektorých miestach zase mláky a blato. Tu sa mi pri zabrzdení podarilo spadnúť druhý raz. Už ani neviem, či som sa postavila sama, alebo som zase potrebovala pomoc. Ani jeden z pádov M nevidel, lebo zakaždým išiel predo mnou. Keby bol za mnou, možno mám z toho aj nejakú fotodokumentáciu 😚

Do cesty sa nám niekde v katastri obce Most pri Bratislave postavila jedna prekážka. Stavba cesty, alebo mosta? Netuším. Možno oboje. M si všimol, že nejakí cyklisti prichádzajú z protismeru, tak aj my sme sa vybrali cez stavbu na druhú stranu. 


O chvíľu sme prišli na rázcestie, z ktorého bolo do Mosta pri Bratislave 1,5 km a na druhú stranu do Ivanky pri Dunaji bolo 4,5 km.




My sme sa rozhodli, že ideme do Ivanky. Opustili sme teda povodie Malého Dunaja a po pár kilometroch po dosť hroznej asfaltovej ceste sme prišli k jazeru Zelená voda. Kedysi pred mnohými rokmi som na nejakej Zelenej vode zo dvakrát bola, ale teraz mi tá krajina, ani jazero vôbec nič nehovorili. Až doma som si zistila, že Zelenú vodu tvoria až tri jazerá. Takže som bola na inom, okolo ktorého sme nešli. Meno jazera je naozaj výstižné, o čom sa môžete presvedčiť z fotografie.


Tu sme objavili aj bufet, kde bola naša prvá občerstvovačka.



Po krátkej prestávke sme pokračovali smerom k obci Ivanka pri Dunaji, ale ešte skôr sme prechádzali okrajom obce Zálesie. Cesta našich bicyklov už viedla popri inom vodnom toku, popri Šúrskom kanáli. Je to vlastne potok Blatina, ktorý pramení v Malých Karpatoch a vlieva sa do Malého Dunaja. Je celý zregulovaný a dostal meno Šúrsky kanál. Chodníčkom, ktorý je vidieť na fotografii, sme prišli až k obci Ivanka pri Dunaji, presnejšie k Pruckému rázcestiu.






Tu sme sa rozhodovali, kam ďalej.


Musím priznať, že sme boli miestami z tých informačných tabúľ a hlavne kilometrovníkov dosť zmätení. Len pár metrov od seba boli aj dve tabule, každá z nich oznamovala o výstavbe inej cyklotrasy. Predpokladám, že ten ďalší oznam a na ňom uvedená cyklotrasa bude súčasťou tejto. Aspoň že termín ukončenia bol na oboch rovnaký. 

 
Mňa to stále lákalo spoznať nepoznané. Keby sme sa boli vybrali k Mohyle Štefánika, tak ideme cestou, ktorú sme už poznali. Rozhodli sme sa teda pokračovať ďalej, vybrali sme si smer Vajnory. No ešte skôr, ako sme sa rozhodli pokračovať, fotili sme a mali sme zase šťastie na lietadlo. Ja som si na tomto mieste spomenula aj na moju úplne prvú cyklistiku týmto smerom.

 


Už z fotografie vyššie je jasné, že sa buduje nová cyklotrasa. Preto sme museli ísť chodníčkom pod hrádzou. Nový úsek cyklochodníka pod  názvom SacraVelo by mal byť dokončený v novembri tohto roku. SacraVelo - jedná sa o sieť cezhraničných pútnických cyklotrás v okolí Dunaja, kde ide nielen o spoznávanie sakrálnych pamiatok, ale aj prírody a kultúry pohraničnej oblasti.


Nevadí, je jedno, pod akým názvom bude cyklotrasa vybudovaná, len aby už bola. Lebo ísť po takom teréne, po akom sme išli, to som ochotná ísť iba raz.







Keď sme prešli popod cestu č. 61 a vyšla som sa pozrieť, v akom stave je na tom úseku hrádza, všimla som si, že sme iba kúsok od nákupného centra Metro.


Kamienkový podklad pod asfalt sa zdal na tomto úseku už zvalcovaný, tak sme sa rozhodli ísť po ňom. No ešte stále sme museli zísť aj dolu ku kanálu.





Pri včerajšom bicyklovaní ma neboleli len nohy, ale aj ruky 😒 Konečne sme sa dostali na poriadny chodník. Ešte stále sme však nevedeli, či ideme do Vajnôr, alebo do Svätého Jura. 





Tu sme prišli na rozcestie, kde sa rozhodlo. Ideme cez Svätý Jur, odtiaľ do Rače a cez mesto domov.


Kým sme počas celej cesty stretli len zopár cyklistov, tu sa ich tmolilo celkom veľa. Ale na hrádzu v Petržalke sa to vôbec nechytá.





Pustý kostolík kúsok od Svätého Jura.



Dostávame sa do račianskych vinohradov. Tesne pred Račou sme mali ešte druhú občerstvovačku v cyklistickom bufete Optimista.





Cez Raču plnú ľudí a hlavne áut, pretože sa tam práve začínalo vinobranie, sme sa dostali do Krasňan, potom po Račianskej ulici ďalej do mesta. Skončili sme v meste na začiatku Starého mosta, kde sme si dali v Umelke ešte po pivku a rozišli sme sa každý po svojom domov.

Snažila som sa celú túru popísať dosť podrobne a doložiť ju aj fotografiami. Ak by sa niekto rozhodol ísť po našich stopách, dúfam, že mu to pomôže. Ja som včera urobila 45 km.




5 komentárov: