prvých októbrových dní som využila na bicyklovanie. Azúrovú oblohu narúšali biele obláčiky. Povedala som si, že to sa budú fajn fotiť odrazy. Preto som s nabitými baterkami vo fotoaparáte namierila k vode. Nie k tečúcej, ale stojatej. Najprv k jazeru v Rusovciach a po dlhšom zastavení v rusovskom parku som sa cez lesík vybrala aj k jazerám v Čunove. Pri tejto trase už nemám čo veľmi opisovať, lebo som ňou prešla nespočetne veľakrát. Áno, je pravda, že zakaždým je príroda iná, zakaždým ma tiež niečo nové upúta. Aj na tomto blogu som už tieto miesta viackrát spomínala.
sobota 7. októbra 2017
streda 4. októbra 2017
Posledné dva septembrové dni
Minulotýždňové dvestotridsať kilometrové nečinné sedenie vo vlaku v jeden deň, na ďalší zase skoro dvesto kilometrov v autobuse, som v posledných dvoch dňoch septembra zamenila za iný spôsob sedenia spojeného trošku aj s pohybom. Na bicykli.
V piatok som si urobila moje obľúbené "kolečko" Petržalka - Berg - Kittsee - Petržalka. To je približne dvadsaťštyri kilometrov.
utorok 3. októbra 2017
Do toho, do toho
nebojte sa nikoho!
Musela
som zastaviť, vybrať fotoaparát a odfotiť si to. Ja, idúc po hrádzi, som videla a počula tieto škôlkárske
detičky zo Slnečníc. Stáli pri zvodidlách na spodnej ceste, ktorá vedie súbežne s hrádzou. Takýmto pokrikom povzbudzovali všetkých cyklistov, ktorí išli popri nich 🙂
September je fuč
a ja som sa až na jedno bicyklovanie nevzdialila z katastrálneho územia Bratislavy. (Pôvodný nadpis článku bol September je pomaly fuč, lenže som ho do konca mesiaca nestihla dokončiť a zverejniť.) Tak rada by som sa bola vzdialila a išla aj niekde ďalej tam, kde to ešte nepoznám. Samej sa mi nechcelo a na miesto, kde ma to v poslednom čase veľmi láka, tam sa sama radšej nepúšťam. Chcela by som totiž preskúmať trasu, ktorou by som sa dostala do Svätého Jura. Nie však po cestách s autami, ale po cyklistických cestičkách. Z Petržalky cez Vlčie hrdlo do Vrakune, poza letisko a ďalej neviem. Túto sezónu už určite nenájdem nikoho, koho by som na túto trasu so mnou nahovorila.
streda 6. septembra 2017
Vo Vlčom hrdle už neblúdim
Musím sa pousmiať, keď si spomeniem na obdobie, kedy som sa nedokázala vyznať na druhej strane Dunaja, presne oproti miestu, kde žijem, teda vo Vlčom hrdle. Na ľavý breh Dunaja sa chodievam podstatne menej bicyklovať, ako na pravý. Na pravom bývam, takže nemusím prechádzať žiadnym mostom. No občas sa predsa len aj na ľavý breh vyberiem. Aj naposledy som sa bola bicyklovať práve tam.
štvrtok 24. augusta 2017
S akým pozdravom
sa na svojich cyklopotulkách stretávate najčastejšie? Nie je to vôbec novinka, že tu u nás, na Eurovelo 6, sa pri bicyklovaní stretávame s množstvom cyklistov z cudziny. Je ich poznať zďaleka podľa toho, akí sú nabalení. Len máloktorý prejde popri vás bez toho, aby nepozdravil. Preto hááj, halóó, či hellou, často aj krisgot (Grüß Gott), ako ho ja počujem v mojich ušiach, nie je vôbec ojedinelé.
streda 23. augusta 2017
Do polí a vinohradov
za obcou Berg smeruje rakúska cyklotrasa Hundsheimer-Berge-Tour. Najprv som sa však k nej musela dostať po Eurovelo 6. To je tá trasa, ktorá vedie po bratislavskej dunajskej hrádzi. Kúsok za hraničným prechodom Petržalka/Berg som prešla na druhú stranu frekventovanej cesty a ďalej som pokračovala do obce Berg. Časté cyklistické značenie nedovolí nikomu zablúdiť.
štvrtok 10. augusta 2017
Začiatkom tohto týždňa
som si pomyslela, že je to už veľmi dávno, čo som bola naposledy v Rajke. Mala som na mysli obec Rajku, nielen moje obľúbené miesto pri jednom z dunajských ramien, nachádzajúce sa v blízkosti cesty vedúcej do dediny. Preto som tam v dopoludňajších hodinách teda zamierila.
Pri hraničnej tabuli som nezišla z hrádze dolu, ale som pokračovala
ďalej. Už nie ďaleko. Miesto je vzdialené od hraníc len niekoľko stoviek
metrov.
utorok 8. augusta 2017
Už je to viac ako mesiac
čo som tu napísala posledné riadky a zverejnila fotografie z bicyklovania. Príšerne rýchlo ten čas letí! Áno, ja viem, že sa opakujem, ale je to tak. Je niekto iného názoru?
Mrkla som teda do mojej aplikácie, ktorá mi zaznamenáva cyklovychádzky, ale aj tie na pešo, aby som si pripomenula, kde som sa bola počas mesiaca júl bicyklovať. Nuž, veľa som toho nenapozerala... Vlastne túto sezónu znova nič výnimočné 🙁
štvrtok 6. júla 2017
Konečne ju mám!
Koho? Prosím pekne, ďaľšiu sochu do zbierky. Sochu Jana Nepomuckého, ktorých je na Slovensku, v Čechách, v Rakúsku, aj v Maďarsku strašne veľa. Tá, ktorú som si včera vybrala za cieľ mojej cesty, sa nachádza v rakúskom kúpeľnom mestečku Bad Deutsch Altenburg.
Mestečko bolo doteraz už mnohokrát cieľom môjho cyklovýletu, ale o tom, že je tam aj socha Nepomuckého, som sa dozvedela len pred krátkym časom. V bočnej uličke od miesta, ktorým som prechádzala a ktoré som si fotila viackrát. Nikdy mi nenapadlo do nej vojsť. Vlastne aj teraz som vošla len po sochu a most, vedľa ktorého stojí.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)