Sedela som raz pri jednom zo stolov bufetu kúsok od Prístavného mosta. Zaujatú do makro fotenia posledných jesenných kvietkov, ktoré som si natrhala na hrádzi, ma zrazu oslovil cyklista. Diaľkový. Bolo to zrejmé z jeho veľkého nákladu, ktorý si niesol na bicykli. Prichádzal od mesta, lepšie povedané zo smeru rakúskej hranice a išiel smerom do Rusoviec. Neviem, akej bol národnosti, lebo jediné, čo povedal, bolo slovo "water". Veľkú nádej asi vkladal do bufetu, popri ktorom práve prechádzal Ten bol však v tom čase už mimo prevádzky. Hlavná cyklistická sezóna bola za nami. Mne v tej chvíli nenapadlo nič iné, len mu odpovedať, že najbližší bufet je vzdialený cca päť kilometrov. Myslela som tým dvojicu bufetov pri Jarovskom ramene. Aj za neho dúfajúc, že aspoň jeden z nich bude otvorený.
sobota 17. februára 2018
piatok 9. februára 2018
Ako dopadol môj Winter Walk and Bike Week
Až dnes som sa dozvedela, že akcia, ktorá bola propagovaná na slovenskom facebooku na piatok pod názvom Do práce na bicykli v zime, bola vlastne celotýždňová akcia a zahŕňala nielen cestu do práce, ale aj zimné pešie prechádzky a bicyklovanie. O akcii som sa zmienila už aj na tomto blogu, takže to, čo tomu predchádzalo, sa dozviete tam.
sobota 28. októbra 2017
Jarovská bažantnica a malé zamyslenie
Dnes nebudem písať o tom, že som sa bola bicyklovať v Jarovskej bažantnici, ale toto miesto na rozhraní Bratislavy a Kittsee je to, o ktorom som dnes našla článok na jednom rakúskom blogu. Na blog som prišla náhodou, lebo som sa po dlhom čase pozrela na štatistiku môjho iného blogu Farebný svet. To je blog, na ktorom už nič nové neprispievam, pretože som vyčerpala jeho free mediálny priestor. Mohla by som v ňom pokračovať naďalej, už však nie zadarmo, ale musela by som si ďalší mediálny priestor kúpiť a to sa mi nechce.
streda 18. októbra 2017
Babie leto na bicykli
Počas posledných dní zamestnáva moje ruky okrem držania kormidiel bicykla aj odstraňovanie pavučín z tváre a z iných častí tela. Prišlo toľko očakávané babie leto! Nádherné jesenné počasie láka vyjsť von. Nielen peši, aj na bicykli. Keďže je tých krás okolo nás veľa, len málokedy sa dostanem do cieľa môjho plánovaného výletu. Zvyknem sa síce vracať domov po niekoľkých hodinách, ale strávených len v blízkom okolí. Nevadí. Vonku sa cítim dobre a je mi to úplne jedno, či urobím štyridsať, alebo len desať kilometrov.
nedeľa 8. októbra 2017
Na Čunovských jazerách
Cestičkou, na ktorej som videla srnku, som sa vybrala ďalej smerom na Čunovo. Jazerá v Čunove sú od parku v Rusovciach vzdialené ani nie dva kilometre. Cesta k nim vedie chráneným lesom a sú považované za najkrajšie jazerá na území Bratislavy. Vybrala som sa však takým chodníkom, ktorý ma zaviedol na stavenisko rodinných domov a tam ma dosť šokovalo, pokiaľ si až ľudia ohradili svoje pozemky. Čudujem sa tomu, prečo, keď parcelovali toto územie na výstavbu rodinných domov, nerozparcelovali aj Rusovský park. Konečne by sa oň niekto začal starať. Mala som obavy, či sa na mňa neoborí niekto, lebo som vstúpila na privátnu cestu. Našťastie, nikoho som na tom krátkom úseku nestretla. Bojím sa čias, kedy už bude všetko privátne, oplotené a nebude kam chodiť.
sobota 7. októbra 2017
Nádherné jesenné počasie
prvých októbrových dní som využila na bicyklovanie. Azúrovú oblohu narúšali biele obláčiky. Povedala som si, že to sa budú fajn fotiť odrazy. Preto som s nabitými baterkami vo fotoaparáte namierila k vode. Nie k tečúcej, ale stojatej. Najprv k jazeru v Rusovciach a po dlhšom zastavení v rusovskom parku som sa cez lesík vybrala aj k jazerám v Čunove. Pri tejto trase už nemám čo veľmi opisovať, lebo som ňou prešla nespočetne veľakrát. Áno, je pravda, že zakaždým je príroda iná, zakaždým ma tiež niečo nové upúta. Aj na tomto blogu som už tieto miesta viackrát spomínala.
streda 4. októbra 2017
Posledné dva septembrové dni
Minulotýždňové dvestotridsať kilometrové nečinné sedenie vo vlaku v jeden deň, na ďalší zase skoro dvesto kilometrov v autobuse, som v posledných dvoch dňoch septembra zamenila za iný spôsob sedenia spojeného trošku aj s pohybom. Na bicykli.
V piatok som si urobila moje obľúbené "kolečko" Petržalka - Berg - Kittsee - Petržalka. To je približne dvadsaťštyri kilometrov.
utorok 3. októbra 2017
Do toho, do toho
nebojte sa nikoho!
Musela
som zastaviť, vybrať fotoaparát a odfotiť si to. Ja, idúc po hrádzi, som videla a počula tieto škôlkárske
detičky zo Slnečníc. Stáli pri zvodidlách na spodnej ceste, ktorá vedie súbežne s hrádzou. Takýmto pokrikom povzbudzovali všetkých cyklistov, ktorí išli popri nich 🙂
September je fuč
a ja som sa až na jedno bicyklovanie nevzdialila z katastrálneho územia Bratislavy. (Pôvodný nadpis článku bol September je pomaly fuč, lenže som ho do konca mesiaca nestihla dokončiť a zverejniť.) Tak rada by som sa bola vzdialila a išla aj niekde ďalej tam, kde to ešte nepoznám. Samej sa mi nechcelo a na miesto, kde ma to v poslednom čase veľmi láka, tam sa sama radšej nepúšťam. Chcela by som totiž preskúmať trasu, ktorou by som sa dostala do Svätého Jura. Nie však po cestách s autami, ale po cyklistických cestičkách. Z Petržalky cez Vlčie hrdlo do Vrakune, poza letisko a ďalej neviem. Túto sezónu už určite nenájdem nikoho, koho by som na túto trasu so mnou nahovorila.
streda 6. septembra 2017
Vo Vlčom hrdle už neblúdim
Musím sa pousmiať, keď si spomeniem na obdobie, kedy som sa nedokázala vyznať na druhej strane Dunaja, presne oproti miestu, kde žijem, teda vo Vlčom hrdle. Na ľavý breh Dunaja sa chodievam podstatne menej bicyklovať, ako na pravý. Na pravom bývam, takže nemusím prechádzať žiadnym mostom. No občas sa predsa len aj na ľavý breh vyberiem. Aj naposledy som sa bola bicyklovať práve tam.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)