K Poldru a späť

Na včerajšiu ďalšiu cyklozahrievačku som sa vybrala opačným smerom ako minule. Keďže som si potrebovala dohustiť kolesá, išla som najprv na koniec Ovsišťa, kde je benzínka a na nej je to zariadenie, ktoré som sa konečne pred pár rokmi naučila sama používať. Predtým som vždy potrebovala nejakého asistenta, ktorý to urobil za mňa. Žiaľ, domácu pumpu ešte stále používať neviem, lebo keď jej koniec zapichnem do kolesa, celý obsah duše mi okamžite vyfučí a ja to koleso ledva dofúkam na toľko, aké bolo pred fúkaním. Po zdarnom doplnení vzduchu v kolesách som sa vybrala na smer Rusovce.

Prvá tohoročná, fialkovo-marhuľová

Už som tu na blogu mala čerešňovú, aj agátovú, dnes to bude fialkovo-marhuľová. Tie ma totiž sprevádzali na včerajšej prvej cyklovychádzke. Vybrala som sa z domu niečo pred druhou hodinou. Dôkazom toho je fotka, ktorú som urobila kúsok za ekonomickou univerzitou. Že prečo hodiny ukazujú iba jednu, pochopia iste všetci. 

Len kúsok od hodín bolo už z diaľky vidieť modrejúci sa trávnik. Zosadla som z bicykla a išla som sa na tú krásu pozrieť zblízka.

Cyklisti a chodci vs motoristi na dunajskej hrádzi

Nielen vodič motorového vozidla, ale aj chodec a cyklista sú účastníkmi cestnej premávky. Preto musia všetci spomínaní dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Na moje bicyklovanie využívam prednostne miesta, kde sú cyklistické cestičky. No sú situácie, kedy sa na cestu, hoci nerada, púšťam tiež.  Na Slovensku je totiž cyklistických cestičiek a chodníkov stále príliš málo. Len pred pár dňami som sa dozvedela, že aj na miesta, na ktoré chodievam najviac a kde si myslím, že som v bezpečí, chodievam len na vlastné riziko.

Bufetov je na hrádzi dosť, ale pitná voda chýba

Sedela som raz pri jednom zo stolov bufetu kúsok od Prístavného mosta. Zaujatú do makro fotenia posledných jesenných kvietkov, ktoré som si natrhala na hrádzi, ma zrazu oslovil cyklista. Diaľkový. Bolo to zrejmé z jeho veľkého nákladu, ktorý si niesol na bicykli. Prichádzal od mesta, lepšie povedané zo smeru rakúskej hranice a išiel smerom  do Rusoviec. Neviem, akej bol národnosti, lebo jediné, čo povedal, bolo slovo "water". Veľkú nádej asi vkladal do bufetu, popri ktorom práve prechádzal Ten bol však v tom čase už mimo prevádzky. Hlavná cyklistická sezóna bola za nami.  Mne v tej chvíli nenapadlo nič iné, len mu odpovedať, že najbližší bufet je vzdialený cca päť kilometrov. Myslela som tým dvojicu bufetov pri Jarovskom ramene. Aj za neho dúfajúc, že aspoň jeden z nich bude otvorený.

Ako dopadol môj Winter Walk and Bike Week

Až dnes som sa dozvedela, že akcia, ktorá bola propagovaná na slovenskom facebooku na piatok pod názvom Do práce na bicykli v zime, bola vlastne celotýždňová akcia a zahŕňala nielen cestu do práce, ale aj zimné pešie prechádzky a bicyklovanie. O akcii som sa zmienila už aj na tomto blogu, takže  to, čo tomu predchádzalo, sa dozviete tam.

Jarovská bažantnica a malé zamyslenie

Dnes nebudem písať o tom, že som sa bola bicyklovať v Jarovskej bažantnici, ale toto miesto na rozhraní Bratislavy a Kittsee je to, o ktorom som dnes našla článok na jednom rakúskom blogu. Na blog som prišla náhodou, lebo som sa po dlhom čase pozrela na štatistiku môjho iného blogu Farebný svet. To je blog,  na ktorom už nič nové neprispievam, pretože som vyčerpala jeho free mediálny priestor. Mohla by som v ňom pokračovať naďalej, už však nie zadarmo, ale musela by som si ďalší mediálny priestor kúpiť a to sa mi nechce.

Babie leto na bicykli

Počas posledných dní zamestnáva moje ruky okrem držania kormidiel bicykla aj odstraňovanie pavučín z tváre a z iných častí tela. Prišlo toľko očakávané babie leto! Nádherné jesenné počasie láka vyjsť von. Nielen peši, aj na bicykli. Keďže je tých krás okolo nás veľa, len málokedy sa dostanem do cieľa môjho plánovaného výletu. Zvyknem sa síce vracať domov po niekoľkých hodinách, ale strávených len v blízkom okolí. Nevadí. Vonku sa cítim dobre a je mi to úplne jedno, či urobím štyridsať, alebo len desať kilometrov.

Na Čunovských jazerách

Cestičkou, na ktorej som videla srnku, som sa vybrala ďalej smerom na Čunovo. Jazerá v Čunove sú od parku v Rusovciach vzdialené ani nie dva kilometre. Cesta k nim vedie chráneným lesom a sú považované za najkrajšie jazerá na území Bratislavy. Vybrala som sa však takým chodníkom, ktorý ma zaviedol na stavenisko rodinných domov a tam ma dosť šokovalo, pokiaľ si až ľudia ohradili svoje pozemky. Čudujem sa tomu, prečo, keď parcelovali toto územie na výstavbu rodinných domov, nerozparcelovali aj Rusovský  park. Konečne by sa oň niekto začal starať. Mala som obavy, či sa  na mňa neoborí niekto, lebo som vstúpila na privátnu cestu. Našťastie, nikoho som na tom krátkom úseku nestretla. Bojím sa čias, kedy už bude všetko privátne, oplotené a nebude kam chodiť.

Nádherné jesenné počasie

prvých októbrových dní som využila na bicyklovanie. Azúrovú oblohu narúšali biele obláčiky. Povedala som si, že to sa budú fajn fotiť odrazy. Preto som s nabitými baterkami vo fotoaparáte namierila k vode. Nie k tečúcej, ale stojatej. Najprv k jazeru v Rusovciach a po dlhšom zastavení v rusovskom parku som sa cez lesík vybrala aj k jazerám v Čunove. Pri tejto trase už nemám čo veľmi opisovať, lebo som ňou prešla nespočetne veľakrát. Áno, je pravda, že zakaždým je príroda iná, zakaždým ma tiež niečo nové upúta. Aj na tomto blogu som už tieto miesta viackrát spomínala.

Posledné dva septembrové dni

Minulotýždňové dvestotridsať kilometrové nečinné sedenie vo vlaku v jeden deň, na ďalší zase skoro dvesto kilometrov v autobuse, som v posledných dvoch dňoch septembra zamenila za iný spôsob sedenia spojeného trošku aj s pohybom. Na bicykli.

V piatok som si urobila moje obľúbené "kolečko" Petržalka - Berg - Kittsee - Petržalka. To je približne dvadsaťštyri kilometrov.