Zimný pozdrav

Aj keď na tomto cyklistickom blogu v posledných mesiacoch nepribudlo nič nové, predsa len niečo pribúda. Spamové komentáre. Nie však tu, na tomto novom blogspote, ale na pôvodnom blogu s adresou reminiscencie. Preto tam aspoň občas zájdem a spamové komentáre vymažem. Keď vidím, že si spameri vybrali len jeden článok, tak na ňom zastavím pridávanie komentárov. Väčšinou sú to aj tak veľmi staré články, na ktoré už málokto zablúdi. Takým bol napríklad aj dnes článok Dámska jazda.

Včera

som sa bola pozrieť, ako vyzerá vonku jeseň. Už je to dobrých pár dní, čo som sa nebola bicyklovať. Mala som obavy, že najprv budem musieť ísť dofúkať kolesá, ale našťastie to nepotrebovali. Tak som si to z domu namierila cez neďaleký lesík popri starohájskej kaplnke na hrádzu a tam som fotila, čo sa mi zdalo vhodné na fotenie. Prišla som len po dvojicu bufetov pri Jarovskom ramene. Keďže už svetelné podmienky na fotenie nevyhovovali, ani sa mi ďalej ísť nechcelo, odtiaľ som sa vrátila naspäť domov. Na fotkách uvidíte nielen jesennú prírodu, môjho Kellysa, ale aj mňa. Som zvedavá, kto ma prvý nájde.

Nielen o tom, ako ma divá sviňa vyľakala

Vítam vás na mojom novom, či lepšie povedané na staronovom blogu. Najprv pár slov o tom, prečo ste sa preklikli sem. Už dlhšie uvažujem o tom, že slovenskú blogovú komunitu na WordPresse opustím, zatiaľ som sa tak rozhodla urobiť s týmto cyklistickým blogom. Aby som tu mala kompletný celý rok 2016, tak som  všetky doterajšie tohoročné príspevky prekopírovala aj sem. Pôvodný blog nechám otvorený pre čitateľov aj naďalej, no nové príspevky budem zverejňovať už len tu.

Po cestách necestách

by som mohla nazvať včerajšiu cyklotúru, ktorú som pôvodne vymyslela ako túru za dropmi. Až na jeden, asi dva a pol kilometrový úsek, to boli vlastne všetko miesta, ktorými som už viackrát prešla, ale tentoraz to bolo naozaj so zámerom, vidieť živé dropy. Ak chcete vedieť, či sa mi to podarilo, čítajte ďalej.

Včera znovu na Braunsbergu a ešte aj ďalej

Počasie druhej polovice augusta je už viac vhodné na cyklistiku, ako tie horúce dni, ktoré sme mali skôr. Preto som si včera ráno povedala, že dnes musím niekde vyraziť. Plánovala som si znovu hrad v Hainburgu, ale tam som nakoniec zase nedošla. Namiesto toho smerovala moja túra cez niekoľko rakúskych dedín na cyklomost v Devínskej Novej Vsi a odtiaľ cez Devín domov. Ale poďme pekne po poriadku, ako k tomu vlastne prišlo.

Tentokrát to bolo aj so stopárkou

Zase som neopustila hranice mesta. Včera som sa vybrala len po petržalskej hrádzi a kúsok za čističkou som z nej zišla dole. Mojím cieľom bol Malý Zemník. Kým som však zišla z hrádze, zastavila som sa viackrát. Samozrejme, nevynechala som ani to moje obligátne miesto pri dunajskom ramene Zuzana. Bol tam taký pokoj, že by som na tom kameni pri vode zostala sedieť aj dlhšie. Podaril sa mi maličký úlovok v podobe krásneho vtáčika rybárika. Neviem, či ich tam poletovalo viac, alebo to bol stále ten istý, ale videla som ho na rôznych miestach. Keď si sadol na lano natiahnuté z lode k brehu, vtedy sa mi ho podarilo vyfotiť.

Do Hamuliakova v tejto sezóne po prvý raz

Na druhej strane Dunaja som sa túto sezónu už bicyklovala, ale pomenej, ako inokedy. Je to tým, že tento rok som si neposadila žiadne tekvice za záhradným pozemkom priateľky, takže sa nemusím o nič starať a aj tým, že každým rokom bicyklujem stále menej. S touto skutočnosťou nie som vôbec spokojná. V záhrade som bola tento rok iba raz, keď som sa tam zastavila cestou domov z jednej zmoknutej túry a okrem toho som bola na biskupickej strane už len raz. Keďže som potrebovala niečo vrátiť priateľke, vo štvrtok minulý týždeň som vec naložila na zadné koleso bicykla a vybrala som sa na druhú stranu Dunaja.

Žiadne extra túry sa nekonali

Nie je tu o čom písať. Iba, že by som dala zopár fotiek z preskúmavania oblasti, v ktorej sa nachádza Veľký a Malý Zemník a brehov Dunaja tentoraz nie na biskupickej strane, ale na tejto našej, kde žijem, teda v oblasti Rusoviec.

Krátky sobotňajší výlet

Dnes za marhuľami. Ten, kto sem ku mne chodieva častejšie, už vie, že Petržalka susedí s rakúskou marhuľovou obcou Kittsee a že tam často vedú kolesá môjho bicykla. Dnes som však nešla priamo do Kittsee cez Kopčiansku, ale vybrala som si dlhšiu cestu, zato však pre mňa pohodlnejšiu a hlavne bezpečnejšiu. Vyhla som sa totiž prechodu cez frekventovanú Rusovskú cestu v Petržalke.

Hlásim sa

len tak, aby ste vedeli, že žijem Ani sa veľmi nemusím preklikávať mojim denníkom na sports-trackeri, aby som vedela (viem to aj bez neho), že ani túto sezónu veľa nebicyklujem. Od cesty po Záhorí som nabicyklovala iba 60 km! Motala som sa len tu v okolí. O jednej z tých troch ciest som tu písala.