Krátky sobotňajší výlet

Dnes za marhuľami. Ten, kto sem ku mne chodieva častejšie, už vie, že Petržalka susedí s rakúskou marhuľovou obcou Kittsee a že tam často vedú kolesá môjho bicykla. Dnes som však nešla priamo do Kittsee cez Kopčiansku, ale vybrala som si dlhšiu cestu, zato však pre mňa pohodlnejšiu a hlavne bezpečnejšiu. Vyhla som sa totiž prechodu cez frekventovanú Rusovskú cestu v Petržalke.

Hlásim sa

len tak, aby ste vedeli, že žijem Ani sa veľmi nemusím preklikávať mojim denníkom na sports-trackeri, aby som vedela (viem to aj bez neho), že ani túto sezónu veľa nebicyklujem. Od cesty po Záhorí som nabicyklovala iba 60 km! Motala som sa len tu v okolí. O jednej z tých troch ciest som tu písala.

Z Mauacek do Bratislavy

Išeu Macek do Mauacek šošovičku muácic,
zapomneu si cepy doma museu sa on vrácit.

V tomto prípade to nebol Macek, ale ja s M. Už dlhšiu dobu sme sa bavili o tom, že by sme sa raz mohli vybrať na túru popri rieke Morave, ale trošku ďalej, nie iba za Devínsku Novú Ves.  M. trasu naplánoval a keďže by to bolo pre mňa tam a späť veľa, do Malaciek sme túto cyklojazdu kombinovali s vlakom.

Upršaná cyklotúra

Už päť minút po desiatej mám čerstvo dofúkané kolesá, vyzbrojená som dostatkom tekutín a čakám na parťáčku na benzínke na okraji sídliska. Už v tejto chvíli je horúco. Čas si krátim sledovaním cyklistov, ktorí využívajú jeden smer Dolnozemskej cesty, smer do mesta je pre autá uzavretý. Cyklisti jazdia v oboch smeroch, prechod chodcov usmerňujú mestskí policajti. Pravdepodobne sa tam jazdí nejaká cyklistická časovka. (Až doma zisťujem na internete, o aké preteky sa jednalo. (Pressburg Triathlon 2016).

Cyklisti a chodci sa konečne dočkali

Vo štvrtok dopoludnia sa to, čo sme niektorí očakávali už v decembri minulého roku, konečne stalo. Nespomínam si totiž v meste na žiadnu inú stavbu, ktorá by dokončením a jej odovzdaním nebola zároveň aj využívaná. Aj ja som patrila medzi tie naivky, ktoré verili tomu, že keď má most termín odovzdania 15.12.2015, bude v ten deň sprístupnený aj verejnosti. Bohužiaľ, tak sa nestalo. Čakali sme ešte ďalších päť mesiacov! A aj to sa dočkali zatiaľ iba chodci a cyklisti. Tí, čo sa chcú previezť z Petržalky do mesta alebo opačne električkou, musia čakať naďalej.

Aj Župná dvadsiatka

ktorej sa včera zúčastnilo množstvo bratislavských cyklistov, smerovala práve na tie miesta, kam aj ja rada chodievam a o ktorých som písala v predchádzajúcom príspevku. To, že sa v sobotu bude konať nejaká cyklistická masovka, som vôbec nevedela. Čosi mi prebehlo poza uši, že na tento víkend nám mesto pripravilo majáles, ale netušila som, čo všetko to obnáša. Až večer som doma vygooglila, že cyklisti, ktorí smerovali popri mne, fotiacej kvetinky na trase Most SNP – Berg, si vyšli na majálesovú túru. Oni boli vlastne dve. Jedna kratšia, druhá o niečo dlhšia. Tú kratšiu prispôsobili rodinám s deťmi, ale mnohé deti som začula v polčase povedať, že majú toho dosť. Chúdiatka, ich rodičia to asi dobre nepremysleli.

Cyklotrasy u rakúskych susedov

využívam rada na moje bicykovanie. Tri pohraničné rakúske obce – Berg, Kittsee a Wolfsthal sú tie, ktoré som nevynechala ani z mojich prvých tohoročných zahrievacích cyklojázd a ktoré som vám v poslednom príspevku sľúbila zdokumentovať. V apríli som sa tým smerom bola bicyklovať dvakrát – raz po Wolfsthal a druhý raz do Bergu.

Tohoročné “zahrievačky”

Máme tu máj a ja sa stále od začiatku tohoročnej sezóny motám len tu v okolí. Všetky moje cesty na bicykli si zaznamenávam v aplikácii sports tracker. Práve som si na diár tejto aplikácie pozrela.

Ôsmeho februára sa vydávam na úplne prvú tohoročnú jazdu na bicykli. Wow! Aká som bola hrdá, že tak skoro začínam tento rok bicyklovať.

Čerešňová túra

ktorú poznajú slovenskí cyklisti jazdiaci aj v susednom Rakúsku, je v mojich plánoch cyklotúr už dobré tri roky. Ide o cyklotúru v kraji, o ktorom sa v propagačných materiáloch píše, že sa tam každoročne od polovice apríla opakuje jedno nádherné voňavé prírodné predstavenie. V tejto oblasti je vraj vysadených až tisíce čerešňových stromov a ich kvety, spolu s ostatnými jarnými rastlinami robia túto túru takou nádhernou.

Milí moji

vyzerá to tak, že tento rok nebude o nič lepší, ako ten minulý. Aspoň teda, čo sa môjho bicyklovania týka. Namiesto toho, aby som začala cyklistickú sezónu, zase som ochorela. A môj Kellys, ktorý bol v servise na konci minulého leta ešte ani poriadne nezabral a už je zase v oprave. Vlastne od chvíle, kedy som s ním išla domov z tej predošlej, niečo na ňom sem-tam vrzlo, ale to som si myslela, že niečo, čo bolo menené, nejako dobre ešte nesadlo, že sa “to urobí” časom. Neurobilo. Keď som túto jar začala jazdiť, škrípalo to stále viac. Nezostávalo mi nič iné, len s ním ísť znovu do opravy.