Prežijú cyklisti rok 2020?

Prežijú. Nemajte obavy. Aj ja som už z roku 2020 prežila skoro pol roka, aj keď som tu počas toho obdobia nedala nič o sebe vedieť. Pokúsim sa to v najbližších dňoch napraviť a zaznamenám tých pár cyklistík tohoročnej jari. Nie je to prvý pokus, ak si dobre spomínam, tento príspevok som začínala už najmenej trikrát. Dúfam, že ho dnes konečne aj dokončím.

Proti vetru

som sa predvčerom dopoludnia vybrala bicyklovať na dunajskú hrádzu. Doma, pozrúc sa von oknom, to ani tak hrozne nevyzeralo, no keď som vyšla na otvorené priestranstvo, sranda to nebola. Ale keďže som sa nemala kam ponáhľať, svojím pohodovým tempom som prerážala vietor a pokračovala v bicyklovaní. Časté zastávky nielen na fotenie, ale aj na zbieranie bylín, mi dodávali sily do ďalších metrov. Vedela som presne cieľ mojej cesty, preto som si povedala, že aspoň potiaľ zájsť musím. Už keď som bola skoro na mieste, oslovil ma oproti idúci pán, že vráťte sa, aj ja som to vzdal. Odpovedala som mu, že o chvíľu tak urobím tiež.

Vôbec sa tomu nečudujem

Čomu? No predsa tomu, že na blog skoro nikto nechodí. Nemá dôvod. Ja nebicyklujem, teda nemám ani o čom písať. Keď mám chvíľu čas, tak si robím aspoň poriadok v mobile a v počítači, kde mám aj záznamy doterajších trás za niekoľko rokov. A práve pri takomto prezeraní som sa pýtala sama seba, či používam tú najlepšiu aplikáciu na zaznamenávanie mojich pohybových aktivít.

Po koniec mesta, V. bratislavského okresu a Bratislavského kraja

V piatok ráno som riešila vážnu dilemu. Ísť po dvoch týždňoch znovu k lekárke s neustále boľavou nohou, alebo ísť nohu "rehabilitovať" na bicykli. Vybrala som si tú druhú možnosť. Smer, ktorým som sa vybrala, mal dva dôvody. Počas tohto týždňa som prechádzala v aute po moste ponad vodné dielo v Čunove a vtedy som si uvedomila, že veď ja som túto sezónu nebola ani raz bicyklovať týmto smerom. Druhým dôvodom bola ranná návšteva mnou občas navštevovaného českého blogu, v ktorom blogerka v jednom z posledných článkov písala o návšteve Danubiany.  O tom, čo ma v ňom mierne "nadvihlo", napíšem neskôr. Rozhodla som sa teda, že sa vyberiem na Vodné dielo v Čunove.

Bicyklom ku kanoistickému areálu

Dnes bola vonku zase horúčava, absolútne ma tam nelákalo ísť. Po nedeľnom obede som si trošku zdriemla pri telke a potom som sa rozhodla, že opíšem včerajšiu malú popoludňajšiu cyklistiku. Keďže bolo podobne teplo, no o niečo menej, ako dnes, dlho som po hrádzi, kde na človeka svieti slnko a nie je žiaden tieň, nevydržala. Rozhodla som sa, že pri najbližšej možnosti zídem z hrádze dole medzi stromy. 

Konečne ďalej ako len do Edelstalu

Trvalo zase viac ako týždeň, čo som sa rozhodla znovu bicyklovať. Ďalšiu júlovú cyklotúru som si naplánovala po rakúskych cestách a cyklocestičkách. Vybrala som sa zase tým istým smerom ako pri poslednej cyklistike. Kúsok pred Mostom Apollo som si urobila fotku a predsavzala som si, že ďalšie fotenie bude až na rakúskom území. Keď som prechádzala popri divadle Aréna, pozdravil ma nejaký muž zo skupinky cyklistov. Až vtedy som si všimla, že  v skupinke cyklistov stojí aj môj spodný sused, ktorý sa so skupinou tiež chystal niekde do Rakúska. 

Prvá júlová len kúsok za Lafranconi

Mierne rozbehnutá, presnejšie napísané rozbicyklovaná, som sa aj na tretí deň, čo už bolo prvého júla, vybrala ráno o pol ôsmej zase bicyklovať. Tentoraz som išla opačným smerom ako v predošlých dňoch, teda smer Most SNP a ďalej. Nemala som stanovený presný cieľ, takže mi bolo jedno, ako dlho sa zdržiavam fotením a kde si poviem, že dosť, vraciam sa späť.

Prvé dlhšie zastavenie bolo pri Dunaji, v areáli Magio pláže. Hoci nie som s týmto zariadením vôbec vnútorne stotožnená, nezvyknem ho navštevovať, v to prvojúlové teplé ráno som túto možnosť využila. Vybrala som si jedno z lehátok a chvíľu som vnímala rannú atmosféru, ktorá  mi ponúkala výhľad na Dunaj a na druhom brehu na hrad a Staré mesto.

Obzretie sa za júnom

Ahojte čitatelia!

Do dnešného príspevku by som rada zahrnula moje celojúnové bicyklovanie. Pohodlne sa usaďte a čítajte. Nebojte sa však, na to, že chcem opísať jeden celý mesiac, nebude toho príliš veľa.

Celý jún skoro nič. Horúčavy, ktoré udreli, mi nedovoľovali činiť sa v mojej záľube bicyklovať. Alebo to už mojou záľubou nie je? Vyzerá to tak, že mám milión výhovoriek, prečo nebicyklujem.   Bicykel odpočíval a ja tiež.  Schovaná doma, na oknách stiahnuté žalúzie, v noci sa nedalo spávať. Nechápem, ako som mohla kedysi milovať horúce leto a vo vysokých teplotách ešte aj vysadnúť na bicykel a hnať sa niekoľko kilometrov za vodou. Za celý tohoročný jún som sadla na bicykel len štyrikrát.

Včera sa mi do vône agátov miešal aj iný odor

To, že už roky túžim ísť na jarnú čerešňovú túru do Burgenlandu, som tu už spomínala. Zatiaľ mi to, bohužiaľ, ešte ani raz nevyšlo. Vždy ma jar zaskočí nepripravenú a nenatrénovanú, preto som túto túru nikdy nemohla zrealizovať. A ďalším problémom je aj to, že som na ňu nikdy nenašla žiadneho  parťáka.

Preto si nezrealizovanú čerešňovú cestu vynahrádzam bicyklovaním v čase, kedy kvitnú iné stromy. A tými sú teraz napríklad aj agáty. Niektoré stromy sú tak obsypané bielymi kvetmi, že vyzerajú ako nevesty. Je to nádhera. Zaujímavé je, že tak málo včiel je na nich vidieť aj počuť. Človek by očakával samý bzukot, no nie je to tak.

Voňavá májová päťdesiatka

V máji sa vám hlásim prvý raz. Celkovo je moje tohoročné bicyklovanie jedna veľká katastrofa. Odkedy som sa tejto aktivite začala venovať intenzívnejšie, tak málo som asi ešte nikdy nebicyklovala. Súčtom kilometrov som včerajšou prvou májovou cyklistikou nakoniec aj tak tromfla tri aprílové.  Včera to bolo znovu cez Biskupické lesy a cieľom bola malá kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Dunajskej Lužnej.

Až po bufet Mini Vyza sme išli po hrádzi. Tu sme však zišli dole do lesa a pokračovali sme po modrej turistickej značke von z Bratislavy. Kým som si ja fotila lúku s margarétami, M mi dofúkal kolesá na bicykli a odtiaľ sa mi pokračovalo oveľa lepšie.